Letný čas mal odporcov aj stúpencov, krajiny EÚ sa budú musieť zladiť

Striedanie času upravovala smernica 2000/84/ES. Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby túto úpravu letného času preskúmala.

Zavedenie letného času v novodobej histórii bolo motivované energetickými úsporami aj snahou zjednotiť časové pásma medzi štátmi Európy.

Postoje štátov k tejto téme sa líšia podľa geografickej polohy, čo konštatuje aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2018, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a ruší smernica 2000/84/ES.

„Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo,“ konštatuje návrh novej smernice. Takisto je podľa nej dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma: „Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr.“

V priebehu niekoľkých rokov sa uskutočnili mnohé štúdie o úprave letného času v EÚ. Patria medzi ne štúdie a správy, ktoré zadala alebo vypracovala EK, napríklad preskúmanie vplyvu úpravy letného času v EÚ na hospodárske odvetvia, ako aj na zdravie a aktivity vo voľnom čase.

Pokiaľ ide o vplyv na energetiku, napríklad taliansky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Terna v roku 2016 oznámil, že ročná úspora energie vďaka letnému času predstavovala v Taliansku približne 580 GWh, teda asi 0,2 percenta ročnej spotreby elektrickej energie, čo zodpovedá ročnej finančnej úspore vo výške približne 94,5 milióna eur. Inštitút pre diverzifikáciu a úsporu energie v Španielsku (IDAE) za rok 2015 nahlásil päťpercentné zníženie spotreby elektrickej energie na osvetlenie vďaka letnému času, čo zodpovedá ročnej úspore vo výške 300 miliónov eur.

Podľa návrhu smernice zavádzanie nových technológií v oblasti osvetlenia (inteligentné osvetlenie a meradlá, programovacie zariadenia atď.) už znižuje potenciál úspor energie v rámci úpravy letného času.

Odporcovia letného času existovali prakticky od jeho zavedenia a najčastejšie argumentovali zdravotnými dôvodmi. Jedným z najzarytejších v bývalom Československu bol už nežijúci pekár Stanislav Pecka, ktorý posielal žiadosti o odstránenie časového posunu najvyšším štátnym predstaviteľom. Prvý poslal už v roku 1981 vtedajšiemu predsedovi vlády Lubomírovi Štrougalovi. Obracal sa aj na Európsky súd pre ľudské práva.

Názory, podľa ktorých toto opatrenie negatívne vplýva na zdravie človeka, boli tiež hlavným dôvodom, pre ktorý sa začali otázkou striedania času opätovne zaoberať EP a EK. Tento názor zastáva aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská. Pracovná skupina, ktorú viedol český europoslanec Pavel Svoboda, argumentovala štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplývalo, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.

Po čerstvo schválenom zrušení letného času prichádza na rad rozhodovanie jednotlivých členských krajín EÚ, či sa priklonia k stredoeurópskemu (tzv. zimnému) alebo letnému času. Krajiny Beneluxu napríklad už 21. septembra 2018 oznámili, že budú postupovať spoločne. Dohodli sa na tom premiéri Belgicka, Holandska a Luxemburska Charles Michel, Mark Rutte a Xavier Bettel.

Prijatý návrh smernice ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, odporúča však koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho „citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti“.