Odchodom Británie sa zníži objem prostriedkov na kohéznu politiku

Menej peňazí by mohlo byť aj v Kohéznom fonde EÚ, keďže v súčasnosti je Veľká Británia čistým prispievateľom do neho, teda viac dáva, ako dostáva. To by mohlo pocítiť aj Slovensko, ktoré čerpá prostriedky na zníženie ekonomických a sociálnych rozdielov.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) vyčíslil, že podľa návrhu Európskej komisie (EK) by finančná obálka Slovenska na politiku súdržnosti EÚ na obdobie rokov 2021 až 2027 mala klesnúť o 10 % zo 14,8 miliardy eur na 13,3 miliardy eur v bežných cenách. „Slovensko však podľa návrhu EK i naďalej zostáva po Estónsku krajinou s druhou najvyššou intenzitou pomoci na obyvateľa v EÚ,“ vyčíslil tlačový odbor úradu.

Rašiho úrad popri znížení prostriedkov na politiku súdržnosti a regionálny rozvoj považuje za problematické predovšetkým zníženie prostriedkov na Kohézny fond EÚ, a to o 37 % v bežných cenách. „Keďže Kohézny fond EÚ je určený len pre 15 členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) je nižší ako 90 % priemeru štátov EÚ, jeho značné zníženie bude mať neproporčne veľký dosah práve na najmenej rozvinuté krajiny, ktorým je primárne politika súdržnosti určená,“ predpokladá úrad.

Podľa Ministerstva financií (MF) SR sa nedá vylúčiť „riziko limitovaného zvýšenia“ odvodov Slovenska do rozpočtu EÚ v rokoch 2019 a 2020. „Odchodom Spojeného kráľovstva odíde z EÚ významný prispievateľ do spoločného rozpočtu. MF SR sa však na toto riziko pripravuje a súčasné snahy Európskej komisie o čiastkovú dohodu so Spojeným kráľovstvom v rozpočtovej oblasti môžu toto riziko výrazne zredukovať,“ doplnil tlačový odbor rezortu.

Z dlhodobejšieho hľadiska však forma brexitu nemá podľa MF SR vplyv na predikcie odvodov Slovenska do rozpočtu EÚ, keďže už v základnom scenári ministerstvo nepočíta s príspevkami Spojeného kráľovstva do rozpočtu Únie po roku 2020.