Pri infarkte ani nemusíte vedieť, že ho máte. 5 žien opisuje svoje zvláštne príznaky

Mravčenie a bolesť ľavej ruky, krátkosť dychu a bolesť v hrudi. Tieto príznaky infarktu poznáme všetci, čo je v niektorých prípadoch skutočne rozhodujúce, no v iných nám to nepomôže. Ako už iste viete, príznaky infarktu u žien vyzerajú inak ako u mužov, a niekedy môžu na prvý pohľad vyzerať naozaj neškodne.

Nechceme tým, samozrejme, povedať, že ženy pri infarkte nemôžu zažiť tie isté symptómy ako muži, no ojedinele dochádza aj k zástave srdca bez nich.

Príznaky infarktu sa líšia od človeka k človeku, a u žien sa najčastejšie stáva, že vyzerajú atypicky. Týchto 5 žien prežilo infarkt, a jeho priebeh vôbec nevyzeral tak, ako to poznáme z televízie.

45-ročná dobrovoľníčka pre Americkú srdciarsku spoločnosť Tara Robinsonová: Bolo to, akoby som prehltla veľkú tabletku, ktorá sa mi zasekla v hrdle.

„Za tri dni som prekonala tri infarkty. Posledný bol taký vážny, že ma na niekoľko minút vyhlásili za mŕtvu, a doktori hovorili o zázraku, keď sa im podarilo priviesť ma späť.

Až neskôr som si uvedomila, že typické príznaky infarktu, ako tŕpnutie ľavej ruky a stuhnutý krk, som mala už rok pred zástavou. Počas zástavy som mala zvláštny pocit v hrudi, akoby som prehltla veľkú tabletku, ktorá sa mi zasekla v hrdle. Mala som aj nevoľnosť, návaly tepla a potenie.

Keď mi voperovali stent (výstuž v srdcovej cieve), doktori mi hovorili, že musím zmeniť celý svoj životný štýl – mentálne aj fyzicky. Dnes môžem šťastne vyhlásiť, že sa mi darí cvičiť päť dní do týždňa.“

39-ročná osobná trénerka Shannon Schleicherová: Zdalo sa mi, že ma príšerne páli záha.

„Po troch intenzívnych tréningoch som cítila bolesť v hrudi, ale odbila som to tým, že je to len záha. Keď som potom kráčala hore schodmi v telocvični, prišla na mňa náhla malátnosť – myslela som, že nezájdem na vrch schodiska.

O niekoľko sekúnd zo mňa začal tiecť pot, akoby som bola v saune. Zrazu sa mi nedalo lapiť dych, bolo mi zle a v rukách mi mravčilo. Bolesť v hrudi sa neustále zhoršovala.

Stále som si opakovala, že to prejde, ale kolegyňa hneď vedela, koľká bije, a zavolala záchranku. Ošetrovatelia mi spravili EKG, a hneď ma odviezli do nemocnice.

Do hodiny mi spravili angiografiu a odstránili zrazeninu, ktorá mi celkom upchala ľavú artériu. Hneď ako ju dali preč, cítila som obrovské uvoľnenie. Kardiológ mi povedal, že stres v kombinácii s cvičením pravdepodobne prispeli k pretrhnutiu tepny, a na tom mieste sa začala tvoriť zrazenina. Až neskôr som zistila, že väčšina ľudí s na tento problém umiera.“

41-ročná dobrovoľníčka pre Americkú srdciarsku spoločnosť Mika Leahová: Bolo to, akoby som po rovine zdolávala Mount Everest.

„S kamarátom sme sa vybrali na menšiu túru, keď na mňa zrazu prišli ťažkosti s dýchaním a bolesť ľavej ruky. Neboli sme ešte ani ďaleko od parkoviska.

Sadla som si na kameň a presviedčala kamaráta, že som v poriadku – nedávno som zdolala polovicu maratónu a absolvovala lekárske vyšetrenie pre miernu bolesť hrudníka – ale kamarát mi neveril, a vzal ma k lekárovi.

Keď sme tam prišli, doktori zistili, že ľavá srdcová tepna bola na 98 percent zablokovaná. Takýto stav často končí fatálne, a ja som tomu nechcela veriť – mala som predsa len 33 rokov! Neskôr mi povedali, že som nositeľkou génu, ktorý zvyšuje riziko srdcových ochorení.“

47-ročná dobrovoľníčka pre Americkú srdciarsku spoločnosť Lilly Rochaová: Myslela som, že mám rakovinu prsníka.

„Na začiatku roku 2008 sa u mňa objavili prvé zvláštne príznaky – bezdôvodne ma bolelo ľavé rameno, ťažko sa mi odpovedalo na otázky, lebo sa mi nedalo premýšľať, a celá ľavá strana tela mi akoby brnela. Žiadny z príznakov mi výrazne nekomplikoval život, tak som ich ďalších 9 mesiacov veľmi neriešila.

Jednej noci sa brnenie zhoršilo a veľmi ma rozbolel hrudník. Ako prvé mi napadlo, že mám rakovinu prsníka, ale kým sa mi podarilo objednať na prehliadku k lekárovi, zdravie sa mi výrazne zhoršilo.

V jedno ráno som sa zobudila mimoriadne unavená, bolel ma chrbát a bolo mi na vracanie – ale aj tak som zašla do práce. Pred kolegom som spomenula, ako mi je, a že ma bolí hrudník, a on hneď odpovedal, ‚To vyzerá na infarkt.‘

Myslela som, že sa zbláznil. Mala som len 37, nemala som upchaté cievy a bola som fit. Aj tak trval na svojom, a odviezol ma do nemocnice. V čakárni na mňa po dlhej dobe ticha prišla srdcová zástava.

Po celý čas, ako sa mi to dialo, mi ani raz nenapadlo, že mám infarkt. Len som vedela, že niečo nie je v poriadku, lebo som sa stále cítila mizerne. Keď sa na to spätne pozriem, dochádza mi, že som celý čas prehliadala podstatný faktor: rodinnú anamnézu. Po operácii som zistila, že skoro každý člen rodiny z maminej strany mal infarkt v mladom veku. Aj môj starý otec ho mal v 37 rokoch.“

28-ročná dobrovoľníčka pre Americkú srdciarsku spoločnosť Molly Schroederová: Myslela som, že je to len panický atak.

„Infarkt som dostala keď som mala len 21 rokov a končila som na vysokej škole. Bola som na izbe so spolubývajúcimi, pripravovali sme sa na futbalový zápas, keď na mňa prišlo niečo, čo som považovala za stres. Šesť týždňov predtým mi umrela matka (na srdcové ochorenie) a ja za ňou som stále veľmi smútila.

Pri každom výdychu ma bolela hruď. Po niekoľkých minútach sa to zhoršilo tak, že som sa cítila, akoby mi niekto zvieral hruď a bodal ma do srdca. Nebola to najhoršia bolesť, na akú sa pamätám, ale bolo to veľmi nepríjemné. Začala sa mi krútiť hlava, bolo mi na odpadnutie. Bolo mi zima, ale potila som sa.

Najdivnejšie na tom bolo, že mi stŕplo zápästie. Bolo jedno, v akej som bola polohe – bolesť neustupovala. Vtedy som pochopila, že treba hľadať pomoc.

Zašla som do nemocnice, a doktori zistili, že krvná zrazenina čiastočne zablokovala jednu z mojich tepien. V dôsledku čoho nastal infarkt. Nemusela som ísť na operáciu, lebo zrazeninu rozbili liekmi.“