Sviatok Obetovania Pána je v katolíckej cirkvi aj Dňom zasväteného života

Zasvätené osoby v mužských i ženských rehoľných kongregáciách, inštitútoch a združeniach pomáhajú tým, čo sú v sociálnej, duchovnej, prípadne materiálnej núdzi - opusteným ženám, starým a chorým. Aktivizujú sa v službe výchove detí a mládeže, usilujú sa o pozdvihnutie Rómov. Činnosť rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí vždy stoja pri konkrétnych ľuďoch v ich ťažkostiach a problémoch, je potrebná a prospešná aj v súčasnosti.

Sviatok Obetovania Pána sa slávi na 40. deň po narodení Ježiša a veriaci si pripomínajú udalosť, keď Panna Mária s Jozefom priniesli dieťa Ježiša do chrámu v Jeruzaleme, aby ho zasvätili Bohu Otcovi.

V katolíckych kostoloch sa v tento sviatok koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam, nazývaným hromničky, sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom, preto sa zapaľovali počas búrky, ale aj pri iných príležitostiach. Aj v súčasnosti mnohí veriaci prichádzajú na Hromnice do kostolov so sviecami, aby si ich dali posvätiť a v zložitých situáciách ich zapaľujú vo svojich príbytkoch.

Východná cirkev označuje Hromnice ako stretnutie Pána, keďže podľa Biblie spravodlivý Simeon sa v tento deň stretol so Spasiteľom sveta. Súčasťou obradov v chrámoch je takisto svätenie sviec.

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa Hromnice nazývajú Predstavenie Pána Ježiša. V Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že Mária a Jozef priniesli dieťatko Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Pánovi. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa v tento sviatok konajú služby Božie.

Korene tohto sviatku siahajú do 5. storočia po Kristovi. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci považovali za symbol Ježiša Krista. V cirkvi sa obvykle konal sprievod okolo kostola s horiacimi sviecami, ktoré boli špeciálne požehnané na tento účel. Pápež Gelasius zaviedol tento zvyk v roku 494, aby ním nahradil sprievod s horiacimi sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.

V katolíckej cirkvi sa vo sviatok Obetovania Pána slávi aj Deň zasväteného života. V tento deň sa už tradične stretávajú biskupi s rehoľníkmi a rehoľníčkami pôsobiacimi na území ich diecéz.

Na Slovensku sa k sviatku Hromníc viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé. Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové porekadlá. Napríklad „Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar“, alebo „Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli“.