Beblavý chce viac informovať ľudí o ich minimálnej mzde podľa náročnosti práce

Na Slovensku je podľa skupiny nezaradených poslancov Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej, Jozefa Mihála a Simony Petrík priestor na rast miezd zamestnancov. Všetky ekonomické ukazovatele totiž podľa nich hovoria, že je tu ešte "vankúš", z ktorého môžu zamestnanci čerpať.

Okrem toho, Slovensko podľa zákonodarcov dlhodobo zaostáva v raste miezd za okolitými krajinami V4. „Aj v Maďarsku, aj v Česku, aj v Poľsku rastú posledné dva - tri roky mzdy rýchlejšie ako na Slovensku a my si myslíme, že s tým treba niečo robiť,“ zdôraznil Beblavý na pondelkovej tlačovej konferencii v Bratislave.

Poslanci preto predkladajú do Národnej rady (NR) SR novelu zákona o inšpekcii práce, ktorá by mala pomôcť túto situáciu riešiť. Slovenská legislatíva totiž podľa nich už v súčasnosti garantuje zamestnancom, že ich minimálna mzda stúpa v závislosti od náročnosti vykonávanej práce. Zákonník práce hovorí o šiestich stupňoch náročnosti, od ktorých sa odvíja šesť stupňov minimálnej mzdy, a to od 520 eur do 1040 eur.

Minimálna mzda 520 eur sa tak podľa nich vzťahuje len na činnosti pomocného charakteru vykonávané pod priamym a neustálym dozorom a bez zodpovednosti za celkový výsledok. Príkladom takého zamestnania môže byť dokladanie tovaru či práca pomocného robotníka.

„Napríklad kuchár má od 1. januára nárok aspoň na 624 eur,“ vyčíslil Beblavý. Veľké skupiny zamestnancov však podľa jeho slov zarábajú menej, než je ich zákonné právo.

Poslanci preto chcú predkladanou novelou zvýšiť informovanosť a pozíciu zamestnancov, čo by mohlo viesť k ich vyšším mzdám. Navrhujú zaviesť pre ministerstvo práce povinnosť zverejniť na webovej stránke vyhlášku, v ktorej bude k zamestnaniam v rámci národnej sústavy povolaní pridelený príslušný stupeň náročnosti. Zamestnanci si tak budú môcť podľa poslancov pri pochybnostiach o svojom plate pozrieť na internetovej stránke ministerstva, aká minimálna mzda im prináleží podľa stupňa náročnosti ich povolania.

V súčasnosti podľa predkladateľov novely žiaden zoznam neexistuje, zamestnanec sa môže síce obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý mu ale nemusí poradiť. Ak však zamestnávateľ ani po predložení informácie z webového sídla ministerstva neustúpi, zamestnanec bude môcť podľa novely využiť silnejší nástroj.

„Ak si zamestnávateľ vykladá náplň povolania rozdielne od predstavy zamestnanca, bude mať zamestnanec možnosť obrátiť sa na Národný inšpektorát práce, ktorý mu poskytne záväzné stanovisko, aká je správna minimálna mzda v jeho konkrétnom prípade,“ vysvetlil Mihál.

Novela by tak podľa poslancov nakoniec pomohla aj zamestnávateľom, ktorí si často ani nie sú vedomí, že porušujú zákon, a vyhli by sa tak sankciám. V rokoch 2015 - 2017 bolo totiž podľa nich porušovanie minimálnych mzdových nárokov druhým najčastejšie porušovaným ustanovením Zákonníka práce, každý rok ich inšpektoráty zaevidovali stovky.

Títo zamestnávatelia museli následne doplatiť nielen ušlú mzdu, ale aj rôzne pokuty a penále. Sami podľa poslancov hovoria o tom, že im chýba právna istota. Navrhujú preto aj to, aby aj zamestnávatelia mohli za režijný poplatok požiadať Národný inšpektorát práce o záväzné stanovisko.