Prvovoliči by najviac volili extrémistov, ukazujú zistenia Rady mládeže Slovenska

Vyplýva to z prieskumu, ktorý v októbri medzi prvovoličmi realizovala prostredníctvom agentúry Focus platforma mládežníckych organizácií Rada mládeže Slovenska (RmS). Zistenia prezentovala mimovládna organizácia na pondelkovej tlačovej besede.

Na otázku, koho by volili, ak by sa parlamentné voľby konali budúci týždeň, odpovedalo v období od 3. do 23. októbra 1000 respondentov vo veku 15 - 24 rokov. „Po strane ĽSNS, ktorú by volilo 11,7 percenta voličov odpovedajúcich v prieskume, má druhé najväčšie preferencie SaS (8,5 percenta), na treťom mieste je OĽaNO (7,7 percenta),“ informoval Michal Považan z RmS. Na ďalších miestach sú Smer-SD (6,6 percenta) a Sme rodina Borisa Kollára (5,9 percenta). Pod päťpercentnou hranicou sa nachádza medzi mladými voličmi KDH (4,6 percenta), Progresívne Slovensko (3,5 percenta) a SNS (3,5 percenta). Menej ako dve percentá hlasov by získali Spolu - občianska demokracia (1,8 percenta), Most-Híd (1,5 percenta) a Strana zelených Slovenska (SZS), ktorú by volilo 1,1 percenta opýtaných. Ďalšie politické subjekty získali menej ako jedno percento hlasov.

Podľa Považana odpovede respondentov preukazujú dve základné tendencie. Od stabilizácie Kotlebovej strany medzi mladými voličmi – extrémistov by napríklad volilo viac ako 20 percent voličov vo veku 18 až 24 rokov - je to narastajúca frustrácia medzi mladými voličmi. „Približne 30 percent mladých ľudí, štyria z desiatich oslovených, by chcelo voliť, no na politickej scéne nenachádzajú odpoveď, respektíve subjekt, ktorý by zastupoval ich záujmy. Takže nevedia, koho voliť, alebo deklarovali, že voliť nepôjdu,“ ozrejmil Považan.

Zistenia prieskumu poukazujú tiež na odlišnosť politických preferencií i prvovoličov podľa jednotlivých krajov, veľkosti sídel i pohlavia. „Extrémistov si vybrali najmä muži z Banskobystrického kraja, stranu SaS by najviac volili vo veku 20 - 24 rokov z Bratislavského kraja. Tretia najsilnejšia strana v prieskume OĽaNO mala najväčšiu podporu u mladých mužov z väčších miest,“ skonštatovala výskumná pracovníčka RmS Katarína Čavojská. „Tí, ktorí nevedeli uviesť, koho by volili, sú častejšie mladé ženy a respondenti, ktorí nemajú skúsenosť s dlhším pobytom v zahraničí,“ dodala. Respondenti, ktorí uviedli, že by sa volieb nezúčastnili, sú najčastejšie mladí ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s mládežníckou organizáciou a dobrovoľníctvom.

Odpoveďou na výsledky prieskumu by zo strany štátu mala byť podľa Považana väčšia, intenzívnejšia i adresnejšia podpora aktivít mládežníckych organizácií, nasmerovaná viac aj na miestne a regionálne aktivity. „Ten kľúč je v prehĺbení a podpore práce mládežníckych organizácií, ktoré už dnes pracujú s približne tretinou detí a mládeže, aby mohli s ešte väčšou skupinou mladých ľudí pracovať kvalitnejšie, kontaktnejšie a systematickejšie, tak aby mládež mala istoty, svoju stabilitu, svoje hodnoty a bola by odolnejšia voči radikalizácii,“ uviedol.

O tvorbe verejných politík pre mládež, ich zapojení do participácie na správe vecí verejných budú hovoriť aj účastníci pondelkovej konferencie Politika mládeže tu a teraz v Bratislave.