Pred 205 rokmi sa narodil taliansky hudobný skladateľ Giuseppe Verdi

Giuseppe Verdi za svojho života napísal okolo 30 opier s charakteristickými sugestívnymi melódiami. Slávne opery talianskeho skladateľa ako Nabucco, Aida, Rigoletto, La Traviata či Othello dodnes patria medzi najhranejšie hudobné diela na svete.

Giuseppe Verdi sa narodil 10. októbra 1813 v talianskom mestečku Le Roncole v rodine nemajetného krčmára. Nevídané hudobné nadanie prejavil už v detskom veku. Postrehol to i miestny kostolný organista, ktorému vtedy sedemročný chlapec pomáhal.

Za krátky čas si mladého Verdiho zobral pod ochranné krídla bohatý obchodník Antonio Barezzi z neďalekého Busseta. Stal sa jeho mecenášom a v roku 1832 ho priviedol na prijímacie skúšky na konzervatórium v Miláne. Aj keď ho pre vek a nedostatok talentu neprijali, Verdi Miláno neopustil. Súkromne študoval u koncertného majstra Vincenza Lavignu.

V roku 1836 sa Giuseppe Verdi oženil s dcérou svojho mecenáša Margheritou Barezziovou a pôsobil ako učiteľ hudby v Bussete. V roku 1839 zaznamenal prvý veľký úspech s operou Oberto v súčasnosti už chýrnom Divadle La Scala v Miláne. Krátko potom postihol skladateľa ťažký úder, najprv sa s manželkou ťažko spamätávali z bolestivej straty spoločnej dcéry i syna a v roku 1840 podľahla encefalitíde jeho milovaná 26-ročná Margherita. V tragických chvíľach práve písal objednanú komickú operu, ktorá doslova prepadla.

Po dvoch rokoch odmlky skomponoval Verdi operu Nabucco. Sladkú príchuť slávy pocítil po jej premiére v marci 1842. Obecenstvo v La Scale zložilo poklonu umeleckej tvorbe skladateľa a ďalšie úspechy nedali na seba čakať. V období rokov 1842-1850 vzniklo ďalších 12 opier, medzi inými Panna Orleánska, Attila, Macbeth, Korzár, Luisa Miller a iné. Medzi najslávnejšie patria Rigoletto (1851), Trubadúr (1853).

Fakty nasvedčujú, že Verdi vo svojom vnútri riešil pocit viny zo zlyhania vzťahu otca k dcére. Práve v Rigolettovi sa mu to podarilo vyjadriť možno najvýstižnejším spôsobom zo všetkých dovtedy učinených pokusov. O popis duševného stavu Verdiho sa pokúsil psychológ Eric A. Plaut z Inštitútu psychiatrie v Chicagu, ktorý upozornil na problém vzťahu otca a dcéry ako opakovaného leitmotívu vo Verdiho operách. Hudobné dielo Rigoletto vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho podľa románu Kráľ sa zabáva od Victora Huga. Opera v troch dejstvách mala premiéru v divadle La Fenice v Benátkach 11. marca 1851.

Verdi zaznamenal úspech aj operou La Traviata (1853). Alexandre Dumas napísal nadčasový príbeh lásky mladého muža z lepších kruhov k známej parížskej kurtizáne s názvom Dáma s kaméliami. Verdiho tento román inšpiroval natoľko, že sa ho rozhodol zhudobniť.

Od roku 1849 žil skladateľ prevažne v Paríži so speváčkou Giuseppinou Strepponiovou. V roku 1870 presídlil do Janova, kde začal pracovať na opere Aida. Po prvý raz ju uviedli v Káhire pri príležitosti slávnostného otvorenia Suezského prieplavu.

Obdobie tvorivej krízy (1867-1870) v živote umelca nastalo po tom, ako bol v Paríži vlažne prijatý Don Carlos (1867) a navyše zomrel jeho otec i svokor Barezzi. Napísal ešte operu Otello (1887), ktorú možno označiť za jeho najtragickejšie dielo.

Uvedením poslednej opery Falstaff v roku 1893, skomponovanej podľa predlohy Shakespearovej divadelnej hry Veselé panie z Windsoru, sa zavŕšila kariéra operného majstra, ktorý zažil sklamanie, ale aj úspech ako málokto iný.

Istý čas sa skladateľ venoval aj politike. Svojich spoluobčanov v Bussete reprezentoval v mestskej rade, neskôr sa dostal do talianskeho parlamentu.

Posledné roky svojho života prežil Giuseppe Verdi v Miláne, kde 27. januára 1901 vo veku 87 rokov zomrel.

Pútavé spracovanie životného osudu Verdiho priniesol televízny seriál Verdi (Život Verdiho, 1982) v réžii Renata Castellaniho.

Z pera Stanislava Wintera pochádza kniha Giuseppe Verdi a Napoleon III., ktorú prinieslo sa pulty slovenských kníhkupectiev Vydavateľstvo Svět křídel v roku 2003.

Prvý ročník open air operného festivalu Viva Verdi sa konal v roku 2014 v Trnave. Predstavil Verdiho operu Johanka z Arku. Umelecky cenné hudobné dielo malo premiéru v milánskej La Scale v roku 1845.