Nálada v priemysle sa mierne zlepšila, v ekonomike zhoršila

Nálada v ekonomike sa zhoršila aj v júli

Nálada v slovenskej ekonomike sa zhoršila aj v júli. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, trojmesačný kĺzavý priemer indikátora ekonomického sentimentu oproti spresnenej hodnote minulého mesiaca sa znížil o 1,3 bodu na 89,4 bodu.

Do výsledku sa premietol podľa úradu pokles dôvery v obchode a nepriaznivý vývoj v priemysle a službách v predchádzajúcich dvoch obdobiach. Indikátor je stále nižší ako v rovnakom období minulého roka, a to o 8,3 bodu a za úrovňou dlhodobého priemeru zaostáva o 15,9 bodu.

Indikátor dôvery v priemysle sa v júli oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšil o 2,3 bodu na hodnotu mínus päť bodov. Vývoj indikátora ovplyvnil podľa úradu priaznivý vývoj všetkých troch zložiek - dopyt po priemyselných výrobkoch, očakávaná produkcia na najbližšie tri mesiace, zásoby hotových výrobkov.

Indikátor dôvery v stavebníctve na začiatku júla pokračoval v raste. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa zvýšil o 4,5 bodu na mínus 47,5 bodu. Dôvodom boli podľa úradu optimistickejšie hodnotenia súčasného dopytu i očakávanej zamestnanosti. Zaostávanie indikátora za hodnotou dlhodobého priemeru sa znížilo na 21,5 bodu.

Indikátor dôvery v obchode s nulovou hodnotou klesol v júli v porovnaní s júnom o 3,3 percentuálneho bodu, a to vplyvom negatívnejších hodnotení súčasnej podnikateľskej situácie a očakávanej podnikateľskej situácie na najbližšie tri mesiace. Indikátor dôvery v službách v júli vzrástol, jeho hodnota mínus 3,3 bodu sa v porovnaní s júnom zvýšila o jeden percentuálny bod. Vývoj indikátora ovplyvnilo pozitívne hodnotenie súčasného ako aj očakávaného dopytu.

Priaznivá tendencia zlepšovania spotrebiteľskej nálady pokračovala podľa úradu aj v júli. Oproti júnu 2013 vplyvom zníženia pesimizmu pri všetkých zložkách, no najmä pri očakávaných úsporách indikátor spotrebiteľskej dôvery, vzrástol o 5,5 bodu na mínus 20,1 bodu. Aktuálna hodnota po jedenástich mesiacoch opäť prevýšila dlhodobý priemer, zároveň naznačila priaznivejšiu situáciu ako pred rokom, a to o 2,9 bodu.Ako vyplýva z výsledkov konjunkturálneho prieskumu Štatistického úradu SR, indikátor dôvery v priemysle sa v siedmom mesiaci oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšil o 2,3 bodu na záporných 5 bodov.

"Vývoj indikátora ovplyvnil priaznivý vývoj všetkých troch zložiek, teda dopytu po priemyselných výrobkoch, očakávanej produkcie na najbližšie tri mesiace a zásob hotových výrobkov,“ uvádza Štatistický úrad SR.

Trend priemyselnej produkcie sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zhoršil. Saldo kleslo o 10 bodov na 10 bodov a jeho hodnota sa nachádza sedem bodov pod dlhodobým priemerom. Klesajúci trend zaznamenali najmä ostatná výroba, oprava a inštalácia, výroba elektrických zariadení a výroba chemikálií a chemických produktov.

Konjunkturálne saldo celkového dopytu sa oproti júnu zvýšilo o štyri body na hodnotu mínus 23 bodov. Súčasnú úroveň dopytu považujú za dostatočnú najmä pri výrobe dopravných prostriedkov, dodávkach elektriny, plynu a pary a výrobe koksu, rafinovaných ropných produktov a podľa veľkosti v podnikoch s 1 000 a viac zamestnancami. Ako nedostatočnú ju posudzujú predovšetkým pri výrobe počítačov, elektronických a optických výrobkov a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii.

Saldo zahraničného dopytu sa zvýšilo o tri body na záporných 21 bodov. V najvyššej miere ho za dostatočný označili opäť pri výrobe koksu, rafinovaných ropných produktov a pri výrobe dopravných prostriedkov. Za nedostatočný považuje záujem zahraničia 26 % exportujúcich respondentov.

Saldo zásob hotových výrobkov je priaznivejšie o jeden bod, keď aktuálne predstavuje mínus päť bodov. Nepriaznivý stav signalizovali najmä pri výrobe ostatných nekovových výrobkov a výrobe strojov a zariadení. Viac ako štyri pätiny respondentov však považujú zásoby za primerané.

Saldo očakávanej produkcie na nasledujúce tri mesiace oproti júnu vzrástlo o dva body na tri body. Najväčšími optimistami sú producenti vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov, najviac pesimizmu je pri výrobe základných farmaceutických výrobkov, výrobe počítačov, elektronických a optických výrobkov a podľa regiónov v Trnavskom a Žilinskom kraji.

V najbližšom trojmesačnom období väčšina firiem, až 91 %, očakáva nezmenenú úroveň cien priemyselných výrobkov. Voči júnu 2013 sa saldo znížilo o päť bodov na mínus šesť bodov. Znižovanie cien očakávajú z územného hľadiska najmä v Banskobystrickom kraji.

Vo vývoji zamestnanosti sa situácia oproti minulému mesiacu zhoršila, keď saldo kleslo o 10 bodov na úroveň mínus 19 bodov. Zníženie zamestnanosti predpokladajú hlavne v chemickom priemysle, pri dodávkach elektriny, plynu a pary a výrobe kovov a kovových konštrukcií a podľa regiónov v Košickom kraji.

Štatistici sa v júli pritom tradične pýtali respondentov aj na faktory obmedzujúci priemyselný rast. Pri hodnotení faktorov obmedzujúcich rast priemyselnej produkcie 32 % respondentov uviedlo nedostatočný dopyt po svojich výrobkoch, 7 % finančné obmedzenia, 6 % nedostatok výrobných zariadení a surovín. Žiadne bariéry nepociťuje 49 % podnikov. Ako ďalšie bariéry respondenti uvádzajú negatívny vplyv pretrvávajúcej krízy, nízku kúpnu silu, vysoké ceny vstupných materiálov a energií a iné.

Vyše tri štvrtiny respondentov považujú svoju súčasnú produkčnú kapacitu za dostatočnú a 18 % za viac ako dostatočnú. Ako nedostatočnú ju posudzujú najmä vo výrobe elektrických zariadení. Oproti minulému štvrťroku konjunkturálne saldo vzrástlo o osem bodov na 13 bodov. Na základe objednávok majú podniky zabezpečenú prácu v priemere na osem mesiacov. Na základe objednávok je zabezpečená produkcia najmä pri výrobe koksu, rafinovaných ropných produktov a z regionálneho hľadiska v Bratislavskom kraji.

V nasledujúcich troch mesiacoch možno podľa predpovedí respondentov očakávať zlepšenie vo vývoji dopytu, saldo sa v komparácii s predchádzajúcim obdobím zvýšilo o 10 bodov. Rast signalizujú hlavne respondenti vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov, naopak zníženie predpokladajú vo výrobe elektrických zariadení, v chemickom priemysle a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii. V porovnaní s minulým štvrťrokom kleslo saldo očakávaného exportu o 23 bodov.

Pokles exportu signalizujú najmä v chemickom a farmaceutickom priemysle, pri výrobe počítačov elektronických a optických výrobkov, z pohľadu regiónov najmä v Trnavskom kraji. Priemyselné firmy využívajú výrobné kapacity v priemere na 73 %.