MMF schválil vyplatenie tranže finančnej pomoci Grécku

Grécko vynaložilo na ozdravenie bánk 38 miliárd eur

Grécky fond finančnej stability (HFSF), ktorý zodpovedá za ozdravenie tamojších bánk, už minul 38 mld. eur, čo predstavuje 75 % celkovej sumy, ktorú má k dispozícii.

Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnil HFSF v utorok. Zhruba 25 mld. eur fond vynaložil na posilnenie kapitálu štyroch najväčších gréckych bánk.

Ďalších 13 mld. eur poslúžilo na konsolidáciu bankového sektora, v rámci ktorej sa počíta so zatvorením ôsmich menších úverových ústavov. Zo správy podľa agentúry Reuters vyplýva, že väčšinu nákladov pomoci gréckym bankám znášali daňoví poplatníci eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF).

Súkromní investori prispeli na záchranu troch najväčších gréckych bánk, ktorými sú spoločnosti National Bank, Piraeus Bank a Alpha Bank, čiastkou 3 mld. eur. V rámci dohody o úverovom programe v celkovom objeme 240 mld. eur Európska únia a Medzinárodný menový fond pre HFSF vyčlenili 50 mld. eur.Reagoval tak na výsledky štvrtej plánovanej previerky toho, či krajina plní podmienky záchranného programu.

Poslednú potrebnú legislatívnu úpravu, ktorú tzv. trojka medzinárodných veriteľov - MMF, Európska komisia a Európska centrálna banka - od Atén požadovali, schválila grécka vláda minulý týždeň.

Podarilo sa jej to po dvoch mesiacoch politických súbojov o schválenie všetkých reforiem potrebných na to, aby "trojka" finančnú injekciu uvoľnila. Jej celková výška vrátane čiastok, ktoré poskytne EÚ, je 5,8 mld. eur.

Ďalšiu 1 mld. eur by Atény od medzinárodných veriteľov mali dostať v októbri, aj uvoľnenie tejto tranže pomoci je však podmienené zavedením ďalších reforiem. Celkový objem finančnej pomoci Grécku, schválenej v marci 2012, podľa MMF dosahuje 173 mld. eur a jej cieľom je pomôcť krajine otriasť sa z dlhovej krízy, znovu naštartovať ekonomiku a vrátiť sa na finančné trhy.

Spôsob, akým "trojka" krízu v Grécku riešila, však podľa pondelňajšieho vyjadrenia talianskeho premiéra Enrica Lettu Európe skôr uškodil. "Európa počas posledných niekoľkých rokov v prípade Grécka bez pochýb urobila závažné chyby,“ povedal Letta počas návštevy krajiny, ekonomika ktorej sa už šiesty rok nachádza v recesii. "Načasovanie bolo zlé, nástroje boli zlé. Intervencie sa nepodnikli správnym spôsobom a v správny čas, a to krízu ešte zhoršilo,“ uviedol. Ak by bol prístup Európy ku Grécku na začiatku odlišný, kríza by bola podľa neho spôsobila o niečo menšiu finančnú katastrofu.