Štáty EÚ nemôžu brániť pobytu homosexuálnych manželských párov na ich území

Členské štáty EÚ sa môžu slobodne rozhodnúť, či povolia alebo nepovolia manželstvá osôb rovnakého pohlavia, nemôžu však porušovať právo občana Únie na pobyt tým, že neumožnia jeho manželskému partnerovi z krajiny mimo EÚ pobyt na ich území. Vyplýva to z utorňajšieho rozsudku Súdneho dvora EÚ (ECJ) v prípade Coman-Hamilton o zákonnosti manželstva osôb rovnakého pohlavia.

Rozsudok sa týka prípadu rumunského občana Adriana Comana a Roberta Clabourna Hamiltona z USA, ktorí sa zosobášili v roku 2010 v Bruseli. Coman, ktorý predtým pracoval pre Európsky parlament, v roku 2012 prišiel o prácu a požiadal o uznanie zväzku s Hamiltonom aj na území Rumunska, členskej krajiny EÚ, kde sa chceli obaja usadiť na dobu dlhšiu ako tri mesiace. Argumentoval tým, že občania EÚ majú rovnaké práva v každej členskej krajine.

Rumunské orgány Comanovu žiadosť zamietli a oznámili, že Hamilton má právo len na trojmesačný pobyt, a to z dôvodu, že ho nemožno považovať za manželského partnera občana EÚ, keďže Rumunsko neuznáva manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia. Coman a Hamilton v roku 2013 podali žalobu na Súdnom dvore EÚ s argumentom, že rumunské súdy rozhodli v danom prípade protiústavne, a že došlo k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v súvislosti s právom na voľný pohyb v rámci Únie.

Súdny dvor upozornil, že na základe príslušnej smernice je pojem „manželský partner“ rodovo neutrálny a môže zahŕňať aj manželského partnera rovnakého pohlavia. Spresnil, že osobný stav jednotlivcov, pod ktorý spadajú pravidlá týkajúce sa manželstva, je oblasťou, ktorá patrí do právomoci členských štátov a právo Únie do tejto právomoci nezasahuje, takže členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť pre upravenie alebo neupravenie legislatívy týkajúcej sa manželstiev osôb rovnakého pohlavia.

Podľa ECJ ak členský štát EÚ odmietne uznať manželstvo občana tretej krajiny so svojim štátnym príslušníkom rovnakého pohlavia, ktoré bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte, môže narušiť právo dotknutého občana voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských krajín Únie. To by malo za následok, že sloboda pohybu by bola v rôznych členských EÚ štátoch rôzna - v závislosti od ustanovení vnútroštátneho práva upravujúcich manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia.

Súdny dvor zároveň upozornil, že voľný pohyb osôb možno obmedziť nezávisle od štátnej príslušnosti dotknutej osoby, ak tieto obmedzenia vychádzajú z objektívnych dôvodov všeobecného záujmu. Odôvodnenia však musia byť v súlade s Chartou základných práv EÚ.