Stačí, keď denne zjete túto maličkosť, a riziko predčasnej smrti rapídne klesne

O pozitívnych účinkoch konzumácie vajec sme vás v minulosti informovali už viackrát. Dnes už vieme, že vajcia sú výborným zdrojom živín, pomáhajú vo vývoji mozgu, dopĺňajú energiu a dokonca pomáhajú pri chudnutí.

Vajcia sú zdrojom užitočných bielkovín, vitamínov a dôležitých mastných kyselín. Ich účinky na telo nie sú len krátkodobé, ale podľa najnovšej štúdie majú vplyv dokonca aj na dĺžku života.

Jedno vajce denne zachraňuje životy

Štúdia uverejnená v žurnále BMJ tvrdí, že pokiaľ denne zjete jedno vajce, radikálne tým znížite riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení v budúcnosti.

Tím vedcov z Číny a Británie skúmal spojenie medzi pravidelnosťou konzumácie vajec a rizikom kardiovaskulárnych chorôb, ischemickej mozgovej príhody a infarktu. Vedci analyzovali údaje o viac ako 400.000 dospelých Číňanoch vo veku od 30 do 79 rokov. Analyzovaní ľudia v minulosti netrpeli kardiovaskulárnymi ochoreniami a nikdy nemali cukrovku alebo rakovinu.

Lekári sledovali zdravie testovaných ľudí po dobu približne 9 rokov. Profesorka Liming Liová a doktor Canqing Yu pôsobiaci v Hong Kongu, ktorí patria medzi vedúcich vedeckých pracovníkov štúdie, po jej ukončení porovnávali zdravotné záznamy 13,1% účastníkov, ktorí jedli vajce každý deň, s 9,1% účastníkov, ktorí priznali, že si vajcia dajú len občas.

U účastníkov, ktorí uviedli, že jedia vajcia každý deň, sa zistila o 26% nižšia pravdepodobnosť cievnej mozgovej príhody. Milovníci vajec mali tiež o 28% menšiu pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku mozgovej príhody a o 18% menšiu pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia. Títo ľudia majú tiež o 12% nižšiu šancu na vznik ischemickej choroby srdca v porovnaní s ľuďmi, ktorí vajcia nejedia.

Oplatí sa jesť vajcia aj na Západe?

Profesorka Nita Forouhiová z Cambridgeskej univerzity upozorňuje, že pri hodnotení výsledkov štúdie by sme mali brať do úvahy svoje všeobecné stravovacie návyky.

„Ak jete vajcia s rafinovaným bielym pečivom, spracovaným mäsom (napríklad slanina alebo klobása) a kečupom bohatým na cukry, je to obrovský rozdiel oproti jedeniu vajec s celozrnným pečivom a zeleninou.

Podobne, ako mnohé iné výskumy, aj tento prebiehal pomocou metódy pozorovania, a nie pokusu. Znamená to, že vedci dlhý čas sledovali niekoľko ľudí, a na základe toho vyvodili dôsledky. Spoľahlivejšie by bolo, keby vedci postupovali experimentálne, a napríklad účastníkom predpísali konkrétnu stravu.“