Toto je najlepší predpoklad dlhého života

Od čias praveku človek hľadal spôsob, ako si predĺžiť život. Azda najznámejším symbolom hľadania nesmrteľnosti sa stal záhadný Kameň mudrcov, ktorý mal mať schopnosť meniť kovy na zlato a dožičiť vlastníkovi nesmrteľnosť.

Človek dneška má síce k nesmrteľnosti ešte ďalekú cestu, ale aj tak je pravda, že dnes sa dožívame oveľa vyššieho veku než naši pravekí predkovia. Od roku 1900 sa predpokladaná dĺžka života človeka viac ako zdvojnásobila na 70 rokov.

Napriek tomu, že sme v tejto oblasti stále neprekonali rozdiely medzi bohatými a chudobnými, žiadna krajina na svete nemá nižšiu priemernú dĺžku života, ako bola najvyššia očakávaná dĺžka života vo svete 19. storočia (40 rokov).

V minulosti sme vyvinuli dve pravdepodobné teórie, ktoré zdôvodňujú nárast dĺžky života. Otcom prvej z nich bol roku 1975 Samuel Preston, podľa ktorého za to môžu peniaze, a druhá z nich, ktorú o desať rokov neskôr vytvorili John a Pat Caldwellovci, pokladá za príčinu dlhodobého života vzdelanie.

Žurnál Population and Development Review nedávno publikoval výskum, ktorý preveril obidve tieto teórie v snahe zistiť, čo je skutočným dôvodom dlhovekosti. Víťazom sa stalo vzdelanie.

Výskum pozbieral údaje o vzdelaní a finančnom zabezpečení zo 174 rozvojových a rozvinutých krajín od roku 1970 do roku 2015. Ukázalo sa, že na zdravie obyvateľstva má vplyv ako vzdelanie, tak aj peniaze, no práve vzdelanie malo oveľa konzistentnejší vplyv na zlepšovanie zdravia, vďaka čomu ho možno považovať za najspoľahlivejší ukazovateľ dlhého života.

Vedci na základe týchto nálezov usúdili, že lepšie poznanie – ktoré je výsledkom kvalitnejšieho vzdelania – vedie k zdravšiemu spôsobu života. Môže to súvisieť aj s faktom, že ľudia s vyšším vzdelaním obyčajne obsadzujú lepšie platené pracovné pozície a môžu si dovoliť viac starostlivosti o seba samého, čo im len uľahčuje cestu k zdravšiemu životu.

„Naše výsledky sú dôležité pre celosvetovú komunitu zdravotného výskumu, ako aj pre každého, kto rozhoduje o globálnom rozvoji a financovaní rozličných vetiev rozvoja,“

dodal jeden z autorov výskumu Wolfgang Lutz z Viedenskej univerzity, ktorý si myslí, že financovanie vzdelania by malo byť prioritou číslo jeden v každom zdravom štáte.