Kaliňák: SR je ochotná pomôcť Rumunsku, ak pribudnú migranti cez Čierne more

Rumunské úrady v auguste zachytili na čiernomorskom pobreží okolo 200 migrantov, v septembri to bolo ďalších najmenej 100 osôb, prevažne z Iraku a zo Sýrie, ktoré prišli po mori z Turecka.

„Som presvedčený, že rumunskí kolegovia aj s našou pomocou sú pripravení túto situáciu zvládnuť. Ich pobrežie je jednoduchšie ako niekoľko stoviek ostrovov v Grécku,“ uviedol Kaliňák. Dodal, že aj Bulharsko aj Rumunsko sú blízko k vstupu do schengenského priestoru a vyjadril presvedčenie, že obe krajiny vyvinú maximálne úsilie, aby túto situáciu zvládli.

V prípade potreby je Slovensko podľa Kaliňáka pripravené ponúknuť svoju pomoc vyslaním policajtov a techniky, tak ako pomáhame ktorémukoľvek inému štátu, ktorý je zasiahnutý väčším vplyvom migrácie.

„Je pravda, že migranti hľadajú všetky dostupné cesty, ktorými sa dostanú do EÚ. Ale už aj v prípade Talianska sa podarilo znížiť počet migrantov cez stredomorskú cestu a som presvedčený, že dokážeme rýchlo reagovať aj v prípade Španielska či Rumunska. Lebo bezpečnosť našich občanov je vždy na prvom mieste,“ konštatoval Kaliňák.

Šéf slovenského rezortu vnútra podporil návrh predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý sa v stredu v správe o stave EÚ vyslovil za rýchle prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu.

„Slovensko dlhodobo podporuje vstup oboch krajín do schengenského priestoru, ktorý je dnes rozdelený na dve časti: Grécko je akýsi ostrov, potom nič a až potom ďalšie krajiny. Prijatie Bulharska a Rumunska je spôsob, ako zaistiť kompaktnosť schengenského priestoru a záruka, že schengenská hranica bude môcť byť strážená plnohodnotne a so všetkými pravidlami,“ uviedol slovenský minister.

Na druhej strane si Kaliňák nemyslí, že treba vytvárať celoeurópsku agentúru na užšiu spoluprácu medzi políciou a spravodajskými službami v boji proti terorizmu, ako to navrhuje Juncker.

„Tých agentúr máme dosť. Ak by išlo o posilnenie Europolu, tak je to v poriadku. Už boli pokusy, ako koncentrovať informácie a spoluprácu polície a jednotlivých spravodajských služieb, ale naráža to na neochotu tých členských krajín, ktoré nechcú zdieľať všetky informácie,“ upozornil. Podľa neho je jedno, či miesto, kde sa budú „stretávať“ dôležité informácie, bude mať podobu agentúry alebo rozšírenej platformy Europolu, podstatné je, aby bola ochota a zdieľanie citlivých informácií bolo čo najúčinnejšie a najrýchlejšie. Až potom bude možné preventívne zabrániť teroristickým útokom v Európe.