Lajčák sa ako predseda VZ OSN bude zaoberať témou migrácie

Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Rada EÚ pre zahraničné veci zhodnotila globálnu bezpečnostnú stratégiu, ktorú EÚ prijala pred rokom. Hodnotenie ministrov bolo pozitívne, najmä v bezpečnostnej oblasti nastal podľa nich výrazný posun v spolupráci medzi NATO a EÚ. Podľa Lajčáka chce Únia klásť väčší dôraz na vzťahy so strednou Áziou, západným Balkánom a s medzinárodnými organizáciami.

V prípade KĽDR chce EÚ kombinovať svoj diplomatický tlak v podobe sankcií s ochotou k politickému dialógu. Upozornil, že hráči, ktorí majú vplyv na Pchjongjang (USA, Čína a čiastočne aj Rusko), musia svoj vplyv využiť na upokojenie situácie. EÚ chce v tomto úsilí zohrávať podpornú úlohu.

Aj na dnešnom zasadnutí sa podľa Lajčáka prejavili rozdielne názory krajín EÚ na riešenie migračnej krízy, najmä v otázke relokácií migrantov.

„Ja som využil moju nadchádzajúcu pozíciu predsedu Valného zhromaždenia OSN a povedal som, že jednou z priorít môjho mandátu bude pripraviť dva dokumenty týkajúce sa migrácie - kompakt pre migráciu a kompakt pre utečencov,“ uviedol Lajčák. Oba dokumenty by mali byť schválené vo VZ OSN v septembri 2108.

Lajčák v tejto súvislosti upozornil, že treba zmeniť filozofiu EÚ k prístupe k migrácii z „reaktívnej na proaktívnu“. Znamená to pristupovať k migrácii ako ku globálnemu fenoménu, kde EÚ je na konci reťazca ako prijímateľ. Viac zodpovednosti by pritom mali niesť aj krajiny tranzitu a pôvodu migrantov. Len ak bude mať Únia komplexný prístup k celej záležitosti, bude môcť aktívnejšie usmerňovať fenomén migrácie.

Rada ministrov sa dnes nedohodla na automatickom predĺžení vojenskej námornej misie Sofia, ktorej mandát vyprší koncom júla. Operácia je zameraná proti pašovaniu ľudí a proti sieťam obchodníkov s ľuďmi a ich infraštruktúre v centrálnom Stredomorí.

Dôvodom je podľa neho postoj Talianska, ktoré upozorňuje, že zachraňuje pred utopením v Stredozemnom mori tisíce migrantov, avšak nezvláda sa o všetkých z nich postarať. Poukazuje pritom na neochotu iných členských štátov prijímať migrantov z územia Talianska. Debaty o predĺžení misie budú preto pokračovať aj v najbližších dňoch.