Ste ateista či veriaci? Jedna skupina je inteligentnejšia ako druhá

Desiatky štúdií potvrdili, že ateisti sú inteligentnejší než veriaci. Miron Zuckerman, Jordan Silberman a Judith A. Hall z University of Rochester a Northeastern University uskutočnili metaanalýzu (štatistickú analýzu kombinujúcu výsledky viacerých vedeckých štúdií) 63 štúdií, ktoré preukázali výrazne negatívnu súvislosť medzi inteligenciou a religiozitou.

Táto asociácia bola najsilnejšia medzi vysokoškolskými študentmi a najslabšia u tínedžerov a detí. Bola tiež silnejšia pre náboženské presvedčenie ako náboženské správanie. Teda viac u ľudí, ktorí veria náboženským učeniam, ako u tých, ktorí praktizujú náboženstvo.

Religiozita bola definovaná ako "stupeň angažovanosti v niektorých alebo všetkých aspektoch náboženstva". To zahŕňalo vieru v nadprirodzené postavy a záväzky voči nim, ako napríklad obetovanie majetku. Zahŕňa aj účasť na spoločných rituáloch, ako napríklad chodenie do kostola a “znížené existenciálne úzkosti, ako je smrť, v dôsledku viery v nadprirodzených činiteľov" (to znamená, že sa menej bojíte smrti, pretože si myslíte, že pôjdete do neba).

Náboženstvo a študenti

Nie je úplne jasné, prečo sú neveriaci ľudia inteligentnejší, ale rozdiel sa mení s vekom. Najväčšie rozdiely sú medzi študentmi vysokých škôl. Môže to byť preto, že inteligentnejší študenti majú väčšiu pravdepodobnosť, že prijmú ateizmus ako formu nekonformnosti. Univerzita má tendenciu vystavovať ľudí novým nápadom a vplyvom, študenti majú tendenciu strácať alebo posilniť svoju vieru, tvrdí štúdia.

“Pomocou analytického myslenia (ako protikladu k intuitívnemu) môže mať viac inteligentných študentov vysokej školy väčšiu pravdepodobnosť, že sa budú vyhýbať náboženstvu. Ak je ateizmus zamietnutý doma, vyššia inteligencia môže uľahčiť odpor voči tlaku konformity,” dodáva štúdia.

Vnímanie smrti

Výskum prebieha už takmer 80 rokov a zmeral súvislosť u jednotlivcov všetkých vekových kategórií.

Podľa štúdie môže viera pomôcť zvládnuť strach z blížiacej sa smrti. Podľa štúdie neexistujú dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi inteligenciou a úzkosťou zo smrti. Hoci táto logika naznačuje, že "negatívny vzťah medzi inteligenciou a religiozitou môže na konci života klesnúť, príslušné dôkazy, ktoré máme, naznačujú niečo iné."

Vysoko inteligentní členovia vzorky si udržali nižšie skóre nábožnosti v pomere k bežnej populácii dokonca aj vo veku 75 až 91 rokov.