Krajniak neuspel so zákazom mešít, ďalší poslanci Sme rodina so školskými uniformami

Krajniak chcel novelizovať stavebný zákon a zákon o cirkvách. Podľa návrhu stavebný úrad predtým, akoby vydal povolenie na náboženskú stavbu, mal mať povinnosť si vypýtať záväzné stanovisko Ministerstva kultúry SR a obce, ktorej sa to týka. „Ministerstvo sa vyjadrí, či to žiada postaviť registrovaná cirkev, alebo nie. Ak registrovaná nie je, povolenie nevydá,“ vysvetlil Krajniak. Islamské náboženstvo na Slovensku v súčasnosti registrované nie je.

V rámci zákona o slobode náboženskej viery chcel poslanec sprísnenie v tom, že predtým, akoby sa nejaká nová cirkev na Slovensku zaregistrovala, malo sa vyžiadať stanovisko SIS, či nie je bezpečnostným rizikom. Ak by tajná služba povedala, že nie je, nová cirkev by dostala registráciu na päť rokov. Po tomto období malo nasledovať ďalšie stanovisko SIS. Ak by služba opäť povedala, že nie je rizikom, cirkev mala dostať trvalú registráciu. V opačnom prípade by bola zrušená.

„Keď v roku 2001 zaútočili islamskí teroristi na dvojičky v New Yorku, zdalo sa, že sa nás to netýka. V roku 2004 prišiel atentát v Madride, v roku 2005 v Londýne, v roku 2015 v Paríži. Pred rokom v Bruseli a pred Vianocami 2016 v Berlíne. Blíži sa to teda k nám,“ varoval Krajniak s tým, že 21. januára 2017 rakúska polícia oznámila, že zabránila útoku vo viedenskom metre.

„Ako chceme hrozbe takýchto útokov čo najviac zabrániť? Musíme zabrániť vzniku náborových centier pre radikálny islam. A to sú práve mešity,“ zdôraznil poslanec. Podľa jeho slov viaceré krajiny Európy reagujú na útoky zatváraním mešít. Spomenul Francúzsko, Brusel aj Berlín. „Nie je teda lepšie pre bezpečnostnú situáciu radšej stavbu zakázať, ako ju potom búrať? Nie je lepšie mešity nepovoliť, ako ich potom zakazovať? Som presvedčený, že bezpečnostné riziko je také veľké, že Slovensko by malo prikročiť k tomu kroku,“ odporučil.

Podľa Krajniaka nie je možné vopred určiť, či o danú mešitu majú záujem nebezpeční ľudia. „Problém je v tom, že nevieme pri udeľovaní stavebného povolenia rozlíšiť, či sa tam budú stretávať radikálni, alebo umiernení moslimovia,“ dodal.

Školské uniformy sa ako možnosť odievania žiakov do zákona zavádzať nebudú. Poslanci Národnej rady SR dnes nepodporili novelu školského zákona od hnutia Sme rodina, ktorého predstavitelia takto chceli zotierať sociálne rozdiely medzi deťmi.

„Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy a z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy pochvaľujú a veľmi rady ich nosia,“ tvrdili poslanci Sme rodina. Za najväčšiu výhodu uniformy považujú, že nevidno žiadne rozdiely medzi deťmi.

Hnutie chcelo novelou pomôcť aj deťom s rečovou chybou. „Na Slovensku čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa alebo zle vyslovuje,“ vysvetľovali poslanci s tým, že táto porucha by sa nemala podceňovať, keďže môže byť aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia alebo signalizovať poruchu sluchu alebo celkového vývinu.

Podľa Sme rodina by malo všeobecne platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná a jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd a pracovať s ním. „Preto sa navrhuje, aby bola dyslália zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách,“ napísali v dôvodovej správe k návrhu novely.

Opoziční poslanci chceli právnou normou riešiť aj problematiku osemročných gymnázií. Tvrdia totiž, že v súčasnosti platné ustanovenie školského zákona o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach osemročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. „Stále pretrváva extrémne vypuklý problém najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich zákonných zástupcov je enormný záujem o osemročné gymnáziá. Ten často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy,“ uviedli poslanci. Preto navrhujú, aby sa postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách predĺžilo do školského roku 2020/2021.