Kaliňák: Ak má byť Schengen funkčný, musí byť kompaktný

Obe balkánske krajiny už podľa neho splnili všetky podmienky potrebné pre rozšírenie Schengenu, avšak stále zostávajú mimo tohto priestoru. Kaliňák preto podľa vlastných slov nechápe, prečo by sa mal tento stav „donekonečna“ tolerovať.

„Rozšírenie je technická vec, pre Bulharsko a Rumunsko sa však stala politickou záležitosťou,“ opísal situáciu minister. Dodal, že v Bruseli sa v tejto otázke stretáva s výhovorkami, ktoré sa napríklad týkajú volebných procesov v oboch krajinách. Aby bol Schengen naozaj funkčný, musí byť podľa Kaliňáka i kompaktný.

„Takto je Grécko ostrovom. Po prijatí Rumunska a Bulharska do Schengenu sa Grécko stane integrálnou súčasťou Schengenu a malo by šancu omnoho intenzívnejšie pomôcť ochrane našej vonkajšej hranice. Takže my sme veľkí podporovatelia vstupu oboch krajín a verím, že sa to v blízkej budúcnosti podarí,“ uviedol Kaliňák.

Pripomenul, že Bulharsko od 1. januára 2018 preberie predsedníctvo v Rade EÚ a možno stále nebude súčasťou Schengenu. „Som zvedavý, že aké témy, prečo to nie je možné, budeme vymýšľať najbližšie mesiace,“ uviedol s odkazom na zasadnutia ministrov vnútra EÚ v Bruseli.

Na otázku TASR, či rumunská a bulharská diplomacia nevyvíjajú potrebný tlak na zasadnutiach Rady ministrov, Kaliňák pripomenul, že v oboch krajinách sa v uplynulých rokoch viackrát menili vlády, čo oslabilo kontinuitu ich diplomatického úsilia. Ako však dodal, Bulharsko v súčasnosti zostavuje novú vládu, Rumuni ju majú od minulého roka, takže práve teraz by mali vyvinúť diplomatický tlak „v kompaktnejšej podobe“.

„Mali by viac zatlačiť na krajiny, ktoré majú tie výhrady a ktorými sú predovšetkým Nemecko, Francúzsko a tak trochu aj Holandsko,“ uviedol Kaliňák v závere.