Austrálsku účasť na olympiáde sprevádzali 'toxické' javy

Podľa prieskumu, ktorý si u konzultačnej firmy Bluestone Review objednala Austrálska plavecká asociácia (Swimming Australia), panovala v britskej metropole medzi "protinožcami" taká zlá a atmosféra, že niektorí respondenti podujatie nazvali "olympijskými hrami osamelosti" alebo "olympijskými hrami jednotlivcov".
Jedna zlatá medaila

Niekdajšia plavecká veľmoc v londýnskom bazéne získala iba jednu zlatú medailu, aj tú v štafete na 4x100 m voľný spôsob žien, šesť strieborných a tri bronzové, čo je najhoršia bilancia od Barcelony 1992.

Austrálsky plavec nevyhral individuálnu disciplínu na olympijských hrách po prvý raz od Montrealu 1976.

"Incidentov pôsobiacich nákazlivo na kultúru vzťahov medzi členmi tímu sa vyskytlo toľko, že situácia bola zrelá na silný zásah kolektívnej autority, ktorú mali tvoriť tréneri, predstavitelia výpravy aj samotní športovci. Žiadna takáto spoločná reakcia nenastala," píše sa v správe Bluestone Review, ktorá medzi "toxickými" javmi uvádza okrem alkoholizmu a zneužívania liekov predpísaných lekármi aj šikanovanie, ignorovanie stanovenej večierky či falošné vzťahy medzi plavcami.

Konzultačná spoločnosť dostala poverenie analyzovať tiež program prípravy reprezentácie. Zistila chyby v strategickom plánovaní, netransparentnosť pri rozhodovaní, z ktorej pramenilo sklamanie medzi športovcami a ďalšími členmi realizačného tímu. "Oba prieskumy nám ukázali, že my všetci nesieme zodpovednosť za budúcnosť austrálskeho plávania. Všetko sa začína disciplínou a nastavením štandardov správania od najnižších štruktúr až po absolútnu špičku," zhodnotil prezident Swimming Australia Barclay Nettlefold.
Rozmaznané hviezdy

V austrálskych médiách sa po OH 2012 postupne objavovali správy o rôznych problémoch v národnom tíme. Spomínala sa protekcia obľúbencov, disciplinárne prehrešky a najmä benevolentný prístup k výčinom členov mužskej štafety na 4x100 m, ktorá v Londýne totálne vybuchla a skončila až štvrtá.

Rozmaznané hviezdy vraj mali v tíme špeciálne privilégiá a odpúšťalo sa im aj inak ťažko tolerovateľné správanie. Pár dní pred cestou do Londýna vraj usporiadali v Manchestri nočný rituál s uvádzaním nových členov do partie, v ktorom mal hrať svoju rolu aj národným olympijským výborom zakázaný liek na spánok Stilnox. Ostatných členov družstva a trénerov vyrušovali krikom a búchaním na dvere.

Osobnú zodpovednosť z fiaska v Londýne vyvodil Kevin Neil, ktorý v novembri odstúpil z postu výkonného riaditeľa Swimming Australia.