Érsek sa odviezol ranným spojom RegioJetu z Kvetoslavova do Bratislavy

Chcel tak vyskúšať kapacitu motorových súprav, ktoré dopravca začína od dnešného dňa nasadzovať na túto trasu.

„Prešiel som celý vlak, áno, boli niektorí ľudia, ktorí stáli, ale v regionálnej doprave je to normálne, keď niekto musí stáť 15 minút. Ale väčšina ľudí bola spokojná,“ opísal minister po príjazde do Bratislavy. Po tom, čo sa RegioJetu poškodili tri súpravy pri nehodách, ministerstvo malo sťažnosti od cestujúcich, že vlaky na trase jazdia plné.

Rezort sa tak dohodol s dopravcom, že nasadí na linku štyri ďalšie motorové jednotky. Jeden takýto vlak poskytuje približne 140 miest na sedenie a v časoch špičky ich môže dopravca spájať do dlhých trojsúprav, ktoré spolu ponúknu 420 miest na sedenie. Podľa hovorcu RegioJetu Aleša Ondrůja má tak spoločnosť v súčasnosti k dispozícii 14 súprav a jednu náhradnú na tejto trase, oproti 12, ktoré jazdili pred nehodami.

„Vieme, že toto nie sú nové súpravy,“ konštatoval tiež Érsek. Je to však podľa neho dobré pre lepší pocit cestujúcich, aby necestovali „natlačení ako haringy“. „Myslím si, že povedali aj ľudia, že sú z tohto pozitívne prvé dojmy,“ dodal šéf rezortu dopravy. Dopravca pritom podľa neho avizoval, že vlaky ešte postupne upraví. Podľa Ondrůja by sa mal zmodernizovať interiér súprav.

„Vlakové jednotky rovnakého typu prevádzkuje napríklad dopravca Arriva na diaľkovej linke Nitra - Trenčín - Praha, v Českej republike potom dopravca GW Train Regio na rýchlikovej trase Plzeň - Most a tieto súpravy jazdia tiež na regionálnych spojoch v Spolkovej republike Nemecko, napríklad v Bavorsku, Brandenbursku a ďalších spolkových krajinách,“ vymenoval Ondrůj.

Aj keď nasadením týchto súprav by sa mal podľa jeho slov odstrániť najhorší kapacitný problém na trase, dopravca vo všeobecnosti upozorňuje na potrebu navýšenia kapacity na tejto linke. To však podľa neho závisí od ministerstva dopravy, ktoré si vlaky na trase od súkromného dopravcu objednáva.

Podľa ministra je však aktuálna dĺžka spojených súprav maximálna, akú je možné na trase dosiahnuť. Peróny na staniciach sú totiž krátke a vlak nemôže byť dlhší ako sú nástupištia. Ministerstvo preto podľa Érseka uvažuje o zdvojkoľajnení tejto trasy, aby sa mohli na linke v budúcnosti viac zahustiť vlaky.

„Ale to nebude za rok, pretože príprava je taká istá, ako keď robíte autostrádu,“ dodal šéf rezortu dopravy. Otázkou následne podľa neho bude aj to, či trať elektrifikovať. „Ale keď chceme ísť s modernou dobou, musíme rozmýšľať postupne o elektrifikácii celej trate Bratislava – Komárno,“ uviedol.