Beblavý : Presun 4 nemocníc pod VšZP je hrozbou pre slovenské zdravotníctvo

Beblavý narážal na to, že MZ nechalo oceniť Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský onkologický ústav u spoločnosti SK Active. Dôvodom je, že sa majú vložiť do základného imania VšZP. Štátna poisťovňa má totiž pre vysokú minuloročnú stratu problém s negatívnym vlastným imaním. Nepeňažným vkladom do jej základného imania sa má zvýšiť hodnota jej majetku.

Tieto štyri nemocnice sú podľa Beblavého platobne schopné a ekonomicky lukratívne. „Presun akcií je len účtovný trik a nijako nerieši situáciu vo VšZP. Ak nebudú privatizované alebo inak odpredané, neprinesú poisťovni ani euro. Ich prítomnosť v účtovníctve vo VšZP je to isté, akoby ste boli zadlžení a babička by vám dala dom. Ak ho ale nemôžte predať, je vám na nič a neviete ďalej splácať dlhy,“ podotkol poslanec.

V tomto účtovnom postupe vidí viaceré riziká. „Otvára sa možnosť špekulatívnej a netransparentnej privatizácie týchto štyroch nemocníc, a to formou exekúcie či rozhodnutím VšZP,“ vyhlásil Beblavý s tým, že v súčasnosti sú akcie nemocníc vo vlastníctve štátu a nie je možné ich exekvovať a bez rozhodnutia vlády ani privatizovať. „Ak ale budú vo vlastníctve VšZP, prestanú byť z právneho hľadiska majetkom štátu, stanú sa predmetom štandardného súkromného práva a môžu podliehať exekúcii. Stačí, ak bude mať VšZP dlhy, exekútor bude môcť exekvovať aj akcie týchto nemocníc. Otvára sa tak priestor pre spontánnu privatizáciu časti ich akcií. Rovnako bude možné formálne odpredať ich akcie na základe rozhodnutia vedenia VšZP nanajvýš so súhlasom ministra,“ varoval Beblavý.

Ako ďalšie riziko vníma fakt, že v súčasnosti manažmenty týchto nemocníc podliehajú ústavnému zákonu, podľa ktorého musia podávať majetkové priznania a deklarovať svoje príjmy. „Ak nemocnice budú dcérskymi spoločnosťami VšZP, tak pod zákon spadať nebudú. Nebudú spadať ani pod pravidlá menovania členov orgánov a ich odmeňovania,“ povedal s dôvetkom, že bude absentovať verejná kontrola.

Beblavý tiež tvrdí, že VšZP sa dostane do konfliktu záujmov. „Štátna poisťovňa nakupuje starostlivosť od všetkých nemocníc a ako trhový líder určuje podmienky na trhu. A zrazu bude majiteľom štyroch nemocníc. Takýto krok si nedovolila ani Penta, ktorá síce prevádzkuje nemocnice Svet zdravia a poisťovňu Dôvera, ale riadi ich oddelene,“ konštatoval opozičný politik.

Miroslav Beblavý preto vyzval ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD), aby sa neuchyľoval k takýmto účtovným trikom, a premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby zastavil tento proces odštátnenia, lebo to nie je vo verejnom záujme.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR „radikálne“ odmietlo a dôrazne sa dištancovalo od špekulácií v súvislosti s privatizáciou zdravotníckych zariadení. Pripomína, že dlhodobo a transparentne komunikuje kroky, ktoré majú viesť k vysporiadaniu hospodárenia VšZP z minulosti. Jeden z možných nástrojov, ako riešiť otázku vlastného imania, je nepeňažný vklad.

Minister Drucker nerozumie, prečo sa téma takto eskaluje, problém označil za vymyslený. „Nemení sa majiteľská štruktúra, zdravotná poisťovňa nebude zasahovať do výkonu akcionárskych práv,“ reagoval Drucker s tým, že ide o účtovnú operáciu. „Je to jeden z nástrojov, ako ozdravovať poisťovňu,“ vysvetlil. Zdôraznil, že vlastníkom špecializovaných ústavov bude aj naďalej štát.

Šéf rezortu zatiaľ nevie, aký podiel akcií by VšZP mohla dostať, jasné to bude až po ocenení majetku spomínaných nemocníc. „Nikdy sme nepovedali, že sa vkladajú všetky akcie spoločností... Najprv treba poznať hodnotu akcií. Dnes sa mi zdá, ako keby sa z toho urobila vymyslená téma,“ skonštatoval Drucker.

Nepeňažný vklad má podľa jeho slov riešiť len problém s vlastným imaním VšZP, aby sa nedostala do nútenej správy, a nie otázku jej likvidity. Zdá sa mu, ako keby sa „niekto“ snažil témy úmyselne spájať. „Ide o vysporiadavanie sa s minulými obdobiami a vôbec to nerieši stabilitu podnikania, to rieši ozdravný plán v podobe šetrenia a nových príjmov,“ doplnil. Možnosť privatizácie či exekúcii špecializovaných ústavov označil za úplný nezmysel.

VšZP, ktorá je najväčšou na trhu, je v strate od minuloročného augusta po tom, čo zreálnila tvorbu technických rezerv. Musela preto vypracovať ozdravný plán. Pôvodne sa vlani očakávala strata na úrovni asi 280 miliónov eur, nakoniec však má byť nižšia okolo 200 až 210 miliónov eur. VšZP ešte v takejto vysokej strate nebola.

Vlastnými úspornými opatreniami chce štátna zdravotná poisťovňa tento rok ušetriť viac ako 115 miliónov eur na nákladoch. Od štátu je na jej dofinancovanie potrebných asi 150 miliónov eur. Peniaze má dostať cez zvýšenú platbu za poistencov štátu, koľko, zatiaľ nie je jasné. Ak by časť takto získaných peňazí VšZP nestačila, poisťovňa avizovala rokovania o úverovom rámci s komerčnými bankami.