Hevier je najpozoruhodnejší moderný rozprávkar v slovenskej literatúre

Spisovateľ, vydavateľ a autor kníh pre deti Daniel Hevier je univerzálnou tvorivou osobnosťou, ktorá má na konte desiatky poetických, prozaických a rozprávkových kníh, esejí, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libriet muzikálov, filmových aj divadelných scenárov.

"Cítim, že aj na mojich pleciach vyrástlo niekoľko spisovateľov a vôbec ma to neťaží. Nepociťujem to ako ťarchu, práve naopak, ako keby som tým získaval aj na vlastnej autorskej hodnote a mám dobrý pocit, že som pomohol nájsť niekoľkých ďalších spisovateľov," uviedol Hevier v rozhovore pre TASR.

Narodil sa 6. decembra 1955 v Bratislave a detstvo prežil v Prievidzi, kde absolvoval aj gymnázium. V štúdiu estetickej výchovy a slovenčiny pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Síce počas štúdia začal pracovať ako redaktor v Československom rozhlase, už pred novembrom 1989 si ale úspešne vyskúšal kariéru profesionálneho spisovateľa v slobodnom povolaní. Na "voľnej nohe" je takmer celý život. Krátky čas pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá, po roku 1989 ako šéfredaktor. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo HEVI.

"Občas som si išiel do nejakej roboty oddýchnuť. Keď mi bolo dlho doma, strácal som schopnosti komunikácie, tak som išiel medzi ľudí. Sporadicky učím na školách, ale väčšinou som sám sebe kapitalistom a neviem si to vynachváliť," prezradil Hevier.

Ako básnik debutoval v roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal množstvo úspešných kníh, viaceré z nich boli preložené do cudzích jazykov. Medzi inými je autorom básnických zbierok Muž hľadá more (1984), V každých dverách (1988), Nočný predaj nádeje (1994) alebo Biele horí najdlhšie (2003). Knihami Nevyplazuj jazyk na leva (1982, 2003), Krajina Zázračno (1983), Futbal s papučou (1989), Padá padák z neba (1991) či Heviho ABC (1995) si natrvalo získal priazeň detských čitateľov.

V rozprávkovom spektre obľúbeného autora možno nájsť rozprávky symbolické, andersenovského ladenia, rozprávky založené na vtipnej hre slov a predstáv i na poetickom nápade. "Nesúhlasím s názorom, že dnešné deti čítajú menej. Myslím si, že rodičia čítajú niekedy oveľa menej ako ich deti. Aj za našich čias bolo tak, že niektorí sme čítali, a niektorí nečítali vôbec, nechýbalo im to k životu a vyrástli z nich úspešní ľudia," myslí si spisovateľ.

Skvosty "stratených či odmlčaných" slovenských básnikov od štúrovského obdobia až po súčasnosť priniesla na javisko Modrého salóna v novej budove Slovenského národného divadla (SND) jeho komorná inscenácia Zabudnutí, ktorú uviedla Činohra SND. Talentovaného literáta zapísali na čestnú listinu IBBY za rozprávku Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984). V roku 1994 mu bola udelená cena Trojruže za celoživotné dielo pre deti.

Prvé miesto získal v čitateľskej ankete o Najpopulárnejšieho spisovateľa za rok 1996. Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska mu odovzdali za román Kniha, ktorá sa stane (2010). V roku 2011 dostal cenu ministra kultúry SR. Hevier získal prvenstvo aj v súťaži pôvodných dramatických textov divadelných hier v slovenskom a českom jazyku Dráma 2013 za text Smrť si vás pridala do svojich kruhov. V roku 2014 sa stal prvým laureátom Ceny Márie Ďuríčkovej. Toto ocenenie za tvorbu pre deti mu udelilo Literárne informačné centrum (LIC).

Pozoruhodný spisovateľský um prejavil aj ako textár. Z jeho pera vzišli populárne texty pre skupinu Team, spolupracuje tiež s rozhlasom, divadlom, televíziou a prekladá z angličtiny. "Keď sa mi nedarí byť spisovateľom, tak si to namaľujem, zaspievam alebo zahrám. Pomáham si jednotlivými žánrami, ktoré pokladám za jednu komplexnú výpoveď. Myslím si, že ľudia aj v dávnej minulosti nerozlišovali medzi literatúrou a tancom alebo divadlom a hudbou, bolo to v jednej kope. Pre mňa je to prirodzené, keby som nemaľoval, bol by som ochudobnený, keby som nespieval, netancoval, cítil by som sa nehotový, necelistvý," priznal všestranný Daniel Hevier.