Príjem z miestneho poplatku za rozvoj chce Nesrovnal deliť na polovicu

Príjem z miestneho poplatku za rozvoj by sa mal v Bratislave deliť medzi mesto a mestské časti v percentuálnom pomere 50:50. Na dnešnom rokovaní mestských poslancov to uviedol primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal s tým, že takúto deľbu vníma ako spravodlivú. Mestské časti však na jar prezentovali názor, že poplatok by sa mal deliť v pomere 68:32 v prospech mestských častí.

Väčšina bratislavských starostov je podľa Nesrovnala za to, aby sa rozvojový poplatok na území Bratislavy vyberal v maximálnej výške, a to 35 eur za každý m2 realizovanej stavby, a aby bol jednotný pre celé územie mesta. "Komunikujem so starostami a myslím si, že môžeme nájsť dohodu," povedal primátor. Ako tvrdí, hlavné mesto už má dokončený návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, vďaka ktorému môže do svojho rozpočtu získať najmä od developerov niekoľko miliónov eur. Rokovať by o ňom podľa primátora mohli poslanci najskôr v novembri, keď začne platiť rovnomenný zákon.

Mestskí poslanci dnes odsúhlasili vznik pracovnej skupiny pre prípravu VZN, v ktorej budú zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, primátor i zástupca bratislavských starostov. "Táto komisia má slúžiť na to, aby Bratislava mala dobre pripravené VZN, aby sa peniaze z poplatku využívali v prospech všetkých Bratislavčanov," priblížil iniciátor vzniku pracovnej skupiny mestský poslanec Ján Buocik. Ešte koncom augusta totiž upozornil, že sadzby poplatku je podľa zákona potrebné ustanoviť vždy k 1. januáru. Ak sa neustanovia do tohto termínu, tak za celý nasledujúci rok podľa jeho slov nevie samospráva vyberať poplatok za rozvoj. "Bratislava tak môže prísť v budúcom roku až o 15 miliónov eur," skonštatoval Buocik.

Starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva si myslí, že rozvojový poplatok by mal smerovať do lokality, kde práve rozvoj prebieha. Ako tvrdí, nemalo by sa stať, že poplatok zo Záhorskej Bystrice bude použitý v inej mestskej časti. "Teším sa zo zmeny postoja primátora. Ak sa máme deliť, treba zmeniť najprv štatút hlavného mesta, až potom prijať VZN," podotkol starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. Nesrovnal argumentoval, že bol vždy za deľbu príjmu z poplatku, no spravodlivú.

Mestá a obce môžu prostredníctvom VZN, vďaka zákonu o miestnom poplatku za rozvoj, na svojom území určiť poplatok za rozvoj vo výške od desať do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby. Pri maximálnej sadzbe poplatku je táto suma v Bratislave na úrovni viac ako 15 miliónov eur, ktoré pôjdu do rozpočtu mesta. Peniaze z poplatkov by mala samospráva využiť výlučne na kapitálové výdavky, a to napríklad na výstavbu predškolských zariadení, parkov či cestnej infraštruktúry.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj sa nepáči Iniciatíve Bývanie pre mladých, ktorá tvrdí, že bude mať vplyv na zvýšenie cien bytov. "Starostovia bratislavských mestských častí už dávnejšie avizovali, že by boli za tú najväčšiu sadzbu, teda 35 eur za m2. Ak si zoberieme napríklad byt s rozlohou 50 m2 plus spoločné priestory, poplatok predstavuje zvýšenie ceny bytu o vyše 2500 eur. Developer nemá problém tento poplatok premietnuť do ceny bytu," upozornili zástupcovia iniciatívy Adam Sarlós a Denis Cáder.