Summit zhodnotili aj bezpečnostní experti

Piatkový (16. 9.) bratislavský summit EÚ priniesol niekoľko optimistických prísľubov. Uviedol dnes pre TASR slovenský bezpečnostný expert Milan Žitný.

"Prvým je zreteľný signál, že rozdeľovanie migrantov podľa určených kvót končí. Požiadavku krajín V4, aby bol maximálny počet nelegálnych imigrantov striktne obmedzený a aby sa rozdeľovanie migrantov uskutočňovalo výlučne na dobrovoľnej báze, flexibilne a pri hľadaní optimálnych riešení, hodnotila prekvapujúco pozitívne aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá doteraz odmietala námietky, že povinné kvóty sú pre viaceré štáty neprijateľné," povedal Žitný.

Podľa jeho názoru aj Merkelová ustupuje od myšlienky diktátu kvót, ktoré sa stali veľkým zdrojom ostrých sporov a príčinou rastu vzájomnej nedôvery vnútri EÚ, keď poznamenala, že krajiny V4 budú musieť konkretizovať svoje predstavy.

"Druhým pozitívnym signálom summitu je všeobecná zhoda poskytnúť okamžitú a účinnú pomoc Bulharsku k ochrane hraníc s Tureckom, kde s rastúcim tlakom utečencov zároveň stúpajú výdaje na obranu a ochranu hranice," povedal ďalej.

"Tretím pozitívom bratislavského summitu je vo všeobecnej zhode prijatý záväzok k ochrane celej vonkajšej hranice EÚ a nedovoliť viac nekontrolovaný príliv migrantov, ako to bolo v uplynulých dvoch rokoch a vrátiť sa k prísnemu dodržiavaniu schengenských pravidiel, ktoré boli niektorými členskými štátmi hrubo porušované," domnieva sa Žitný.

"Aj z niektorých ďalších bodov bratislavskej "Road map", ktorá je konkrétnym produktom summitu, je vidno, že európski politici, najmä zo západnej časti EÚ, si začínajú uvedomovať, že pokiaľ budú v otázkach migrácie, ochrane vonkajších hraníc a bezpečnosti trvať na vnucovaní svojej vôle z pozície silnejších členov únie slabším, rozpory sa budú len prehlbovať, čím len podporia odstredivé sily," dodal na záver.

J. NAĎ: Bratislavský summit bol prínosný, obsahovo nás však neposunul ďalej

Bratislavský summit lídrov môže byť prínosom v otázkach európskej bezpečnosti a obrany. V reakcii na jeho výsledky sa na tom zhodli bezpečnostní analytici Marián Majer a Jaroslav Naď z inštitútu CEPI.

Analytici pripomenuli, že cieľom neformálneho stretnutia nebolo prijať konkrétne rozhodnutia, ale rozprúdiť diskusiu. Z tohto pohľadu sa ich očakávania naplnili. "Považujem to za prínosný summit, určite prínosný pre Slovenskú republiku, ktorá ho dokázala veľmi dobre zorganizovať, ale obsahovo nás to neposunulo nejako zásadne ďalej," zhrnul Naď.

Podľa Majera lídri členských štátov nastolili správne ciele, ktoré hovoria o posilnení vnútornej, ale aj vonkajšej bezpečnosti EÚ. Tie ale nemožno naplniť hneď. Skutočné výsledky preto očakáva v strednodobom až dlhodobom horizonte. "Sú to veci, ktoré sa nedajú urobiť zo dňa na deň hlavne potom, ako posledných 10 až 15 rokov EÚ absolútne nekládla dôraz na svoju bezpečnosť a obranu," uviedol.

V dokumentoch prijatých v Bratislave najviac rezonujú otázky ochrany vonkajších hraníc EÚ a opatrenia v boji proti terorizmu, konštatovali analytici. Zhodli sa na tom, že mnohé už bolo pomenované v minulosti. "Napríklad, spoločné veliteľstvo Európskej únie je téma, ktorá je na stole minimálne od roku 2005," pripomenul Naď.

V strednodobom horizonte by mal každý národný štát začať brať do úvahy bezpečnostné riziká dnešného sveta a správať sa podľa toho, ozrejmil Majer. Úspech európskej obrany a obrannej politiky totiž bude závisieť od odhodlania a ochoty práve jednotlivých národných štátov, pripomenul. Dlhodobou ambíciou by potom malo byť vytvoriť z EÚ únie skutočného globálneho bezpečnostného a vojenského hráča, ktorým dnes nie je.

"Slovensko by sa malo pripojiť ku krajinám, ktoré budú aktívne v tomto procese," uviedol ďalej Majer s tým, že očakáva po summite aktivitu krajiny na dvoch frontoch. "Jednak pri ovplyvňovaní a tvorbe európskej agendy, to znamená prísť s vlastnými návrhmi, a tiež začať sa správať zodpovedne, viac investovať do obrany a intenzívnejšie modernizovať," doplnil.

Naď ako pozitívum vníma fakt, že sa aj po summite v Bratislave začína Európska únia zhodovať na potrebe ochrany vonkajších hraníc. "To je niečo, čo sme sa snažili dlhodobo komunikovať na odbornej úrovni, lebo je veľmi náročné nachádzať opatrenia ex post potom, čo už sa utečenci dostanú na územie EÚ," domnieva sa analytik, že treba hľadať spôsoby, ako zabrániť vzniku problému v samotných konfliktných zónach.

I. SAMSON: Bratislavský summit sa z hľadiska konkrétnych riešení nepodaril

Slovensko ako predsednícka krajina v Rade EÚ splnila pri organizácii summitu očakávania, z hľadiska konkrétnych výsledkov sa však stretnutie lídrov 27 krajín EÚ nepodarilo. Domnieva sa bezpečnostný analytik Ivo Samson.

Samson ocenil prijatie Bratislavskej deklarácie aj takzvanej bratislavskej cestovnej mapy. "Slovensko ako predsednícka krajina splnilo očakávania, pretože keby sa ten summit konal kdekoľvek inde, asi nepríde k iným výsledkom než k takým, že Európa sa nemôže momentálne dohodnúť, ale že sa musí dohodnúť v budúcnosti," domnieva sa.

"Z hľadiska deklamácií a deklarácií tento summit splnil svoju úlohu. Z pohľadu nejakého konkrétneho riešenia by som povedal, že treba počkať. Ale z hľadiska konkrétnych výsledkov sa nepodaril," zhodnotil analytik.

Samson pripomenul, že každý summit musí deklarovať nejaký posun či už bude úspešný, alebo neúspešný. Za bonus považuje, že sa okrem deklarácie prijala aj cestovná mapa. Otázkou podľa neho je, či budú dokumenty dodržiavané. Hlavným bodom podujatia bola z pohľadu analytika migrácia, ktorú sa nepodarilo vlani vyriešiť. "V tomto roku stále pokračuje a Európska únia nemá nejaký pevný základ na to, aby ju stopla," uviedol.

V hlavných záveroch chýbala Samsonovi najmä otázka spoločnej európskej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. "Opäť sa to tam mihlo ako niečo efemérne, ale každý vie, že pri ochrane vonkajších hraníc potrebuje EÚ samostatnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, inak ostane aj naďalej len príveskom Spojených štátov amerických," mieni.

Za svetlý bod naopak považuje prijatý záväzok, že Európska únia pomôže Bulharsku sumou 108 miliónov eur pri ochrane hraníc s Tureckom. "Bulharsko sa bude chrániť proti migrácii, ktorá prichádza z Turecka, na tom sa všetci zhodli. To je celkom samozrejmé, lebo Európa sa bojí migrácie, a to je jeden z pozitívnych výsledkov rokovaní najvyšších predstaviteľov Európskej únie," doplnil analytik.