VIDEO: V okrese Rožňava má vzniknúť vyše 1300 miest

V okrese Rožňava by malo do roku 2020 pribudnúť 1345 nových pracovných miest. Vyplýva to z akčného plánu rozvoja tohto okresu, ktorý s cieľom znížiť vysokú nezamestnanosť dnes na výjazdovom zasadnutí v Rožňave schválil vládny kabinet.

Vláda zároveň schválila regionálny príspevok pre okres do roku 2020 vo výške 4.665.000 eur. "Celková odhadovaná finančná investícia pre tento okres na nasledujúce štyri roky je 109 miliónov eur. Z toho, pokiaľ ide o verejné zdroje, je to 65 miliónov," informoval premiér Robert Fico.

K podporeným projektovým zámerom patrí vybudovanie centra projektovej podpory, regionálne centrum vzdelávania, tréningové centrum v Dobšinej či investície do predprimárneho a primárneho školstva v Dobšinej, Krásnohorskom Podhradí a Brzotíne. "Ďalších 215.000 eur ide na rôzne drobné projekty, ako je podpora poľnohospodárstva, lesníctva, včelárstva, vinohradníctva a remesiel," povedal premiér. Takmer 1,3 milióna eur pôjde na podporu subjektov sociálnej ekonomiky, ako je mestský podnik v Rožňave, verejnoprospešné práce a služby v obci Štítnik, výroba zámkovej dlažby v obci Rožňavské Bystré či obecný podnik v Plešivci na opravu výtlkov.

Súčasťou podpory je oblasť cestovného ruchu vrátane rekonštrukcie lanovej dráhy Dedinky – Geravy alebo obnovenie prevádzky kempingu. Oproti pôvodnému návrhu vláda zvýšila regionálny príspevok o 100.000 eur na opravu prístupovej cesty k Ochtinskej aragonitovej jaskyni. "Hoci táto cesta nepatrí štátu ani samospráve, je to účelová komunikácia, ale táto jaskyňa patrí k svetovým unikátom a chceme, aby turisti mali možnosť sa k nej lepšie dostať," povedal Fico.

Ďalšou témou rokovania bola pokračujúca rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka, ktorý vyhorel ešte v marci 2012. "Je tu jasný prísľub vlády, že si urobí vnútornú analýzu, koľko to ešte bude trvať, lebo sa to naťahuje a ide o jeden z pilierov cestovného ruchu v tomto regióne," povedal predseda vlády.

Podľa splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Antona Marcinčina väčšina nových pracovných miest by mala vznikať v priemyselnej výrobe vďaka rozvoju priemyselnej zóny, ďalej pri rozvoji poľnohospodárstva, vinohradníctva a remesiel. "Ďalších viac ako 400 pracovných miest je v cestovnom ruchu, v sociálnej ekonomike," dodal.

Rožňava patrí medzi najmenej rozvinuté okresy, miera nezamestnanosti dosahuje dlhodobo viac ako 20 %, ku koncu júna 2016 bola vo výške 23,34 %. Problémom je veľký podiel dlhodobo nezamestnaných, medzi nimi sú mnohí len so základným vzdelaním. "Vysoká nezamestnanosť rómskeho etnika patrí ku kľúčovým problémom, ktoré musí okres riešiť," uvádza vládny materiál.

Vláda tak dnes ukončila sériu výjazdových rokovaní so schvaľovaním akčných plánov pre menej rozvinuté okresy. Okrem Rožňavy medzi nimi sú Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Sobrance a Trebišov.

Podľa premiéra má tento región oproti iným výhody

Rozvoj baníctva v Rožňavskom okrese závisí podľa premiéra Roberta Fica od záujmu investorov. Skonštatoval to po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády SR v Rožňave.

"Vláda priamo nevytvára pracovné miesta, ani nezamestnáva. My však konštatujeme a budeme konštatovať stále, že všade tam, kde príde zaujímavý investor a požiada vládu o spoluprácu, pokiaľ ide o investičný stimul alebo podporu vytvárania pracovných miest, sme pripravení. Našou úlohou nie je zamestnávať baníkov, ani robiť biznisové aktivity. Ak sa nájde projekt, ktorý si zaslúži podporu, tak ho určite podporíme," uviedol premiér.

Rožňavský región má podľa Fica oproti iným výhody, čo sa týka podpory projektov. Ako povedal, ak je nejaký okres zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, tak stačí aby investor plánoval preinvestovať 100.000 eur a môže požiadať o investičný stimul. V iných okresoch to musí byť suma až 1.500.000 eur.

Primátor Rožňavy Pavol Burdiga tvrdí, že zatvorením bane pred ôsmimi rokmi v Nižnej Slanej sa baníctvo v regióne nekončí. "Včera som bol na stretnutí zahraničných partnerov, ktorí sa zúčastňujú na otvorení bane na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome. Boli to obchodní zástupcovia z celej Európy. Rozbieha sa tam ťažba mastenca, čomu sme veľmi radi a je to tiež banská činnosť. Možno niekde sa to zavrelo, ale niekde sa to otvorí," dodal Burdiga.

Prístupová cesta do priemyselného parku

Vláda SR sa na svojom dnešnom výjazdovom rokovaní v Rožňave zaoberala aj problémom s prístupovou cestou do miestneho priemyselného parku. Situáciu komplikuje vybudovanie železničného priecestia, ktoré je podľa radnice finančne náročné.

Priemyselný park má mesto podľa primátora Rožňavy Pavla Burdigu od roku 2010. "Akosi sa pozabudlo na vybudovanie prístupovej cesty. Teraz, keď máme investorov, tak stále tá doprava do priemyselného parku je cez obytnú zónu, čo je nemysliteľné. Čo bolo najhoršie, že tá naprojektovaná cesta do priemyselnej zóny bola, len ju pretína železnica smerom na Dobšinú. Vyjadrenie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bolo, že na vybudovanie priecestia, signalizácie, atď. je potrebných 450.000 eur, náklad celej stavby je 900.000 eur. Takže, keď si z toho odpočítate, uvidíte, že na príjazdovú cestu by sme mohli dostať peniaze od štátu, približne 500.000," uviedol pre TASR primátor Burdiga.

Požiadal preto vládu, aby priecestie vyfinancovali ŽSR alebo ministerstvo dopravy.

"Dohodli sme sa, že v priebehu roku 2017 preberie štát zodpovednosť za vyriešenie prejazdu cez železnicu. V tomto duchu bolo doplnené aj uznesenie. Minister dopravy sa zaviazal, že všetky tieto potrebné veci zrealizujú Železnice SR a ministerstvo dopravy. Takto by sa mohol vyriešiť problém, ktorý dlhodobo trápil Rožňavu," uviedol po rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer-SD).

V priemyselnom parku pôsobí podľa Burdigu zatiaľ len jeden investor, ktorý zamestnáva približne 150 až 160 ľudí. "Máme ďalšieho investora, mala by to byť práčovňa, kde by bolo zamestnaných okolo 120 až 150 ľudí, čiže tá cesta je pre nás strategický dôležitá," dodal primátor.

Vzniknú dve centrá vzdelávania

Rezort školstva bude prostredníctvom regionálneho centra vzdelávania a tréningového centra podporovať v okrese Rožňava oblasť priemyslu, poľnohospodárstva a stavebníctva. Skonštatoval to štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Peter Krajňák (Most-Híd) po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády SR a stretnutí so starostami Rožňavského okresu.

Rezort školstva podľa jeho slov spolupracoval na príprave jednotlivých akčných plánov najmenej rozvinutých okresov. V okrese Rožňava vygenerovali dve školy, Strednú odbornú školu technickú v Rožňave a Spojenú školu v Dobšinej. Pri nich by malo vzniknúť Regionálne centrum vzdelávania a v Dobšinej by to malo byť tréningové centrum.

"Ide o podporu miestnych stredných odborných škôl, ktoré sú často materiálne poddimenzované. Tieto centrá by mali byť miestom, kde študenti o stredné odborné školy prejavia záujem na základe nových technológií a vybavenosti. V okrese Rožňava sa chceme zamerať na priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. O všetkom bude rozhodovať akčná rada a finančné zdroje by mali byť z ministerstva pôdohospodárstva," uviedol pre TASR Krajňák.

Minister životného prostredia SR László Sólymos (Most-Híd) a zároveň podpredseda strany Most-Híd vníma výhodu akčných plánov v tom, že sa to buduje takpovediac zdola. "Podnety prichádzajú z regiónov, kde sa stretli starostovia, primátori, podnikatelia a tak ďalej, ktorí vedia, aké problémy ich trápia. Ja si myslím, že tie plány a požiadavky sú reálne, takže môžu byť aj zrealizované," povedal na brífingu po stretnutí so starostami regiónu Sólymos.

Na margo rozšírenia zoznamu najmenej rozvinutých okresov, ktoré potrebujú pomoc od štátu, uviedol, že strana Most-Híd bola za zvýšenie ich počtu, ešte keď bola v opozícii. „Podporíme takúto iniciatívu. Nemyslím si, že tieto akčné plány vyriešia všetko v týchto regiónoch, ale každopádne môžu pomôcť a to je veľmi dôležité,“ dodal Sólymos.