Ódorová chápe Sagana i absentujúcich a verí chlapcom z Komárna

Eva Ódorová je v Riu už takmer týždeň a okrem haly, olympijskej dediny a výhľadu z autobusu nevidela takmer nič iné. Veteránka slovenskej reprezentácie stolného tenisu sa však nesťažuje, podobné to bolo aj pri jej prvej olympijskej účasti v roku 2008 v Pekingu. "Je to najprv o aklimatizácii a koncentrácii na súťaž. Ostatné, teda nejaké výlety, to nechám až na neskôr," zdôrazňuje pre TASR.

V deň oficiálneho otvorenia olympiády tu bola šanca vidieť aspoň legendárnu Maracanu, ale ceremoniál je just len pár hodín pred jej prvým vystúpením: "Žiaľ, vyzerá to tak, že tam nebudem môcť ísť, môže to trvať niekoľko hodín." A hoci športovci, ktorí sa dostanú na plochu pred 21.00 miestneho času, budú môcť následne využiť skoršiu dopravu domov, Ódorová nechce robiť nič nasilu: "Možno by som sa do postele dostala v solídnom čase, ale ideme tam s viachodinovým predstihom a je to celkovo záťaž pred zápasom, ktorý hrám na druhý deň napoludnie."

Ódorová zavítala aspoň do Slovenského domu a to dokonca dvakrát. Najprv večer v spoločnosti športovcov výpravy, na druhý deň slávnosť s množstvom hostí. "Veľmi sa mi to páčilo, boli tu náš i český prezident a rada som bola pri oficiálnom otvorení. Dosť ma prekvapila to vystúpenie súbory samby, iste potešila najmä oko mužskej populácie, ale samozrejme že to bolo pre všetkých fajn, veľmi príjemné spestrenie."

V súvislosti s 36-ročnou športovkyňou už sotva možno hovoriť o súťažnom tlaku v tých dimenziách, v akých búchala do celuloidu v časoch svojich reprezentačných vrcholoch. Olympiáda je v Riu pre ňu, ako sama hovorí, veľké plus kariéry. Ako jediná z tria slovenských ping-pongových olympionikov vopred pozná meno svojej súperky v prvom kole, ale ináč ju nepozná vôbec: "Nikdy som proti nej nehrala a dokonca ju veľmi nepoznajú ani iné európske hráčky, s ktorými som sa bavila. Je to americká Číňanka a zatiaľ čo som videla na videách, tak je to útočníčka a praváčka. Úprimne poviem, že na prvé kolo je to veľmi nepríjemná súperka."

Prirodzene, že Ódorovej reálne ambície nesiahajú do medailových výšav a aj keď sa pokúsi o "vystrelenie motyky", vo výprave svojej vlasti vidí iných adeptov na cenné kovy. A nezaprela veru ani svoje rodné korene: "Najväčši šance by mali mať vodáci - slalomári i kajakári, napríklad naši chlapci z Komárna Erik Vlček a Juraj Tarr. A samozrejme aj strelci, nehovoriac o chodeckom majstrovi sveta Matejovi Tóthovi. Ale ja dúfam, že aj iní športovci by mohli prekvapiť."

Napríklad Peter Sagan, o ktorom Eva tvrdí, že dočasným prestupom do horskej cyklistiky urobil rozhodnutie, o ktorom správnosti je určite presvedčený a vedel, prečo to spravil. Chápe aj športovcov, ktorí sa pre bezpečnostné a zdravotné riziká olympiáde v Riu úplne vyhli: "Tiež som sa zaoberala touto myšlienkou a veľmi veľa som si o tom prečítala. Dokonca niektorí športovci sa mi tu aj smejú, že tu mám toľko veci naštudovaných a že som mala také obavy. Mám ich trochu aj teraz, ale povedala som si, že sa tým nebudem zaoberať. Na druhej strane rozumiem aj tým športovcom, ktorí sem nešli."