Skupina Zamutovčan funguje na scéne už viac ako 50 rokov

Folklórna skupina (FS) Zamutovčan funguje na scéne už viac ako 50 rokov. Momentálne sa počet jej členov pohybuje okolo štyridsiatky. Má tri zložky. Tanečnú, spevácku a hudobnú. „V roku 1964 prišiel do Zámutova hudobný redaktor Ondrej Demo za výskumom folklóru. Podarilo sa mu do krčmy pozháňať množstvo nadšencov,“ uviedol pre TASR bývalý vedúci FS Zamutovčan Štefan Višňovský. Keď z dediny Demo odišiel, prvá myšlienka, ktorá medzi mladými vznikla, bola založiť súbor. „Hneď v prvom roku išli na spevácku súťaž, myslím, že to bolo v Michalovciach. Smiali sa z nás, že sme vzali všetky hrnčeky, ktoré tam mali za odmenu,“ dodal s úsmevom Višňovský. Odvtedy už nebolo inej cesty, len v tom pokračovať.

Začínali s autentickými tancami. Išlo o ženské a mužské karičky či chorovody. „Urobili sme prvý štylizovaný tanec Žimno prežimno, ktorý sa na pódiu predstavuje približne 50 rokov,“ uviedol Višňovský s tým, že každá generácia ho preberá, pretože je záživný, veselý a divákom i tanečníkom sa veľmi páči. Ďalším typickým tancom pre Zámutov je Višňovského verbunk. „Tancoval ho môj strýko, ale hovoríme mu stále dedo, vždy najviac, keď mal vypité. Je to taký tanec pijaka, keď sa postaví a padá do strany, a vtedy urobí vyrovnávací krok,“ vysvetlil bývalý vedúci. Spomínaný tanec je veľmi obľúbený u mladých tanečníkov po celom Slovensku. „Samozrejme aj my ho máme zaradený v programe spolu s ďalšími pre Zámutov typickými tancami, ako je fľaškový, laškový, Zámutovský čardáš či Sárka raz,“ dodal.

S folklórnymi zájazdmi sa spája aj množstvo veselých príbehov. Jeden z nich zažil FS Zamutovčan v Zlatej Bani. „Bolo tam také lacné javisko. Keď sme sa poriadne roztancovali, naklonilo sa do boka a my všetci sme padali z kopca na jednu kopu. Doviezli tam potom vlečku z družstva, pospúšťali bočnice, a tak sme dotancovali,“ zaspomínal Višňovský na staré časy. Ďalší sa odohral v neďalekom Vranove nad Topľou, kde vystupovali v boxerskom ringu. „Cez prestávku išli naši tancovať. Bolo ich asi desať párov. Keď začali s treščákom a poriadne to rozdupali, ten ring usporiadatelia len držali, aby nespadol. Hovorili mi, žeby som ich spomalil, pretože prehrajú kontumačne s Prahou zápas, lebo im folkloristi zbúrajú ring,“ dodal s úsmevom.

Podľa Višňovského sa pre folklór oplatí žiť. „To sa nesmie stať, aby sa toto zanechalo. Keď sme boli v Holandsku, kde bolo mnoho iných zaujímavých súborov, Zamutovčan tam bol miláčik. Každý mal na tanec vyhradené štyri minúty, iba nám dovolili prídavok,“ vysvetlil s tým, že náš folklór je vo svete veľmi obľúbený, preto je potrebné sa mu venovať. „V každom tá iskrička drieme, len ju treba rozdúchať,“ dodal s tým, že jeho syn Marek je momentálne jeho pokračovateľom. Rodina Višňovských je typickým príkladom toho, že folklór spája mladých na celý život. „Dvaja moji synovia si vzali za manželky tanečnice. Moja manželka začala tancovať až po svadbe,“ uviedol Višňovský. „Ale spojil nás práve čardáš,“ doplnila ho s úsmevom manželka Anna.

V dnešnej dobe je to podľa bývalého vedúceho FS s mladými trochu inak. „Sú takí, čo prídu sami. Sú ale takí, ktorých treba presviedčať. Ale kto príde a okúsi tú atmosféru a partiu mladých, zapáli sa a ide,“ vysvetlil s tým, že aj napriek tomu, že sú cez týždeň roztrúsení po celom Slovensku, v piatok, keď je skúška, vždy prídu. Folkloristi sú predsa jedna veľká rodina. Podľa Višňovského sa každý zo skupiny u nich cíti ako doma. „Chlapci i dievčatá, čo tancujú po svete, keď sa vrátia do Zámutova, idú do Višňovských a teta im už šije košele,“ dodal s úsmevom.