Oslavy nezávislosti Slovinska v Ľubľane poznačilo britské referendum

Za účasti prezidentov viacerých európskych krajín bola dnes večer Ľubľana dejiskom osláv 25. výročia nezávislosti Slovinska. Významné výročie a s ním spojenú slávnosť však poznačili výsledky britského referenda, v ktorom sa občania ostrovnej monarchie vyslovili za odchod z Európskej únie.

Rakúsky prezident Heinz Fischer krátko po príchode do prezidentského paláca v Ľubľani ubezpečil, že sa túto situáciu podarí prekonať. Súčasne podľa tlačovej agentúry APA naznačil, že osobne očakáva väčšie problémy na britskej strane, ako na strane Európskej únie.

Najvyšší nemecký predstaviteľ, prezident Joachim Gauck v narážke na rozhodnutie o brexite vyhlásil, že rád oslavuje s priateľmi, ktorí sú verní Európe a chcú starý kontinent rozvíjať, brániť a skrášľovať.

Taliansky prezident Sergio Mattarella podčiarkol, že európsky projekt sa musí "v mene mladšej generácie" reštartovať.

Najvyššia chorvátska predstaviteľka, prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa vyslovila za väčšiu jednotu občanov starého kontinentu pri rozvoji európskeho projektu.

Hostiteľ, slovinský prezident Borut Pahor vyzval členské štáty Európskej únie, aby po brexite začali s hlboko siahajúcou reformou únie smerom k vzniku federálneho štátu. "Ak sa nič nestane, ak sa neobjavia vízie, bude pokračovať tento pomalý proces rozpadu únie," varoval Borut Pahor a dodal, že pre malú krajinu, akou je i Slovinsko, má prežitie únie existenčný význam.

Maďarský prezident János Áder, ktorého tiež očakávali v Ľubľani, sa na poslednú chvíľu zo zdravotných dôvodov s poľutovaním ospravedlnil. Plánovaný program musel na odporúčanie lekára zrušiť pre vírusovú nákazu.

V slovinskej metropole však nechýbala predsedníčka zahraničnopolitického výboru francúzskeho parlamentu, niekdajšia francúzska ministerka pre európske záležitosti Elisabeth Guigouová. Tá hovorila o dnešku ako o smutnom dni, ktorého negatívne dôsledky však bude možné minimalizovať, ak bude únia v budúcnosti prístupnejšia želaniam vlastných občanov.

Slovinsko vyhlásilo 25. júna 1991 spoločne s Chorvátskom nezávislosť na bývalej Juhoslávii, ktorá sa následne rozpadla v dôsledku krvavých vojnových konfliktov.