Extrémisti protestovali proti Trianonu. Polícia bola v pohotovosti

Transparent s nápisom "Spravodlivosť pre Maďarsko!" niesli v sobotu v Budapešti v čele už tradičného pochodu proti Trianonu, ktorý každoročne organizuje radikálne Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM). Zhruba 500 extrémistov sa podvečer vydalo smerom k veľvyslanectvám Srbska, Rumunska a Slovenska.

Trasu pochodu zabezpečovali desiatky policajtov. V pohotovosti boli zásahové jednotky policajtov okolo sídiel zastupiteľských úradov, ktoré oplotili kovovými zábranami.

Pochoduje aj niekoľko desiatok členov Maďarskej národnej gardy, ktorí sú oblečení v uniformách. Skupina členov HVIM nesie tabule s nápismi historických názvov uhorských žúp.

Dav protestujúcich sa zastavil pred veľvyslanectvom Srbska, kde skandoval "Preč s Trianonom!"

Podľa organizátorov pochod je "najväčšou demonštráciou proti nespravodlivému mierovému diktátu". Rečníci v úvode pochodu kritizovali Srbsko, Ukrajinu, Slovensko, ale najmä Rumunsko. Orgány uvedených krajín totiž čoraz viac bránia v aktivitách HVIM medzi tam žijúcimi Maďarmi, v Rumunsku polícia dokonca zadržala dvoch miestnych aktivistov hnutia.

Felvidék nie je Slovensko, kričali extrémisti pred veľvyslanectvom SR

Bez incidentov sa skončil dnes večer pred sídlom veľvyslanectva SR v Budapešti pochod proti Trianonu, ktorý každoročne organizuje radikálne Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM). K slovenskej ambasáde prišiel dav zhruba 500 extrémistov vyjadriť protest pri príležitosti 96. výročia podpísania tejto zmluvy.

"Felvidék nie je Slovensko!" kričali protestujúci (pozn. TASR: Felvidék je maďarský termín pre tzv. Hornú zem - historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, zhodujúcej sa s územím dnešného Slovenska).

Rečníci okrem iného vyzvali aj k autonómii Maďarov žijúcich na Slovensku. V závere zhromaždenia extrémisti opäť skandovali "Preč s Trianonom!"

Areál slovenského veľvyslanectva, okolo ktorého boli postavené kovové zábrany, strážila zásahová jednotka policajtov. Ulica Stefánia bola počas protestu uzatvorená.

Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon pri Paríži mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska.

Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako "krivda" spáchaná na maďarskom národe.
Maďari si pripomínajú Trianon
Vztýčením štátnej vlajky s vojenskou poctou pred parlamentom v Budapešti za účasti maďarského prezidenta Jánosa Ádera sa začali dnes oficiálne podujatia Dňa spolupatričnosti. Maďari si ním pripomínajú výročie Trianonskej mierovej zmluvy podpísanej pred 96 rokmi. Extrémisti budú večer protestovať aj pred veľvyslanectvom SR.

Maďarský parlament prijal 31. mája 2010 návrh vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP), ktorým stanovili 4. jún, výročie Trianonskej mierovej zmluvy, za Deň národnej spolupatričnosti. V prijatom zákone je mierová zmluva označená za "najväčšiu tragédiu maďarstva".

Spomienkové podujatia, v rámci ktorých pripravili kultúrny program, premietanie filmov, koncerty i divadelné predstavenia, pripravili nielen v Budapešti, ale aj po celej krajine.

Trianon je symbolom nespravodlivosti, povedal predstaviteľ vlády
Dátum podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920 je symbolom do neba volajúcej nespravodlivosti spáchanej na Maďaroch, kedy roztrhali štát Maďarov v Karpatskej kotline a kedy sa začalo mimoriadne príkorie maďarského národa. Vyhlásil to dnes v Budapešti na ústrednom podujatí Dňa spolupatričnosti zástupca štátneho tajomníka zodpovedného za národnú politiku Péter Szilágyi.

Podľa agentúry MTI predstaviteľ vlády na pôde Domu maďarstva povedal, že státisíce maďarských rodín odtrhli od materskej krajiny a dostali sa pod správu Prahy, Bukurešti a Belehradu. Zdôraznil, že tým sa začalo príkorie a boj Maďarov žijúcich za hranicami materskej krajiny proti diskriminácii, za svoje práva a za zachovanie.

Zástupca štátneho tajomníka pripomenul, že občianska vláda bloku Fidesz-KDNP v roku 2010 dala jednoznačne najavo, že urobí všetko pre Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. "Maďarsko zohľadňujúc spolupatričnosť jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud maďarstva žijúceho mimo jeho hraníc," citoval Szilágyi z maďarskej ústavy, ktorú presadil blok Fidesz-KDNP.

Podľa jeho slov od vytvorenia možnosti zjednodušeného udelenia štátneho občianstva zložilo občiansky sľub už 800.000 Maďarov žijúcich v zahraničí. Ako dodal, umožnilo sa im aj zúčastniť sa volieb v Maďarsku.

Maďarsko žiada iba to, čo je podľa zástupcu štátneho tajomník na západe Európe prijaté a čo Maďarsko poskytuje ostatným: "jazykové práva na Felvidéku (maďarský termín pre tzv. Hornú zem - historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, zhodujúcej sa s územím dnešného Slovenska), rovnosť pred zákonom v rumunskom Sedmohradsku a možnosti života hodné Európy v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti". "Chceme pre maďarské spoločenstvá možnosť sebaurčenia - autonómie," dodal.