Klimatické zmeny lesom na území TANAP vôbec neprospievajú

Meniace sa klimatické podmienky v posledných rokoch neprospievajú tatranskej prírode, predovšetkým ihličnatým lesom. So zvyšujúcou sa teplotou sa začína objavovať aj hmyz, predovšetkým lykožrút, ktorý výrazne poškodzuje lesné porasty na území Tatranského národného parku (TANAP).

Vedúci Výskumnej stanice a Múzea Tatranského národného parku Štátnych lesov TANAP Peter Fleischer pre TASR uviedol, že približne 20 rokov sa teploty vzduchu na podhorí takmer pravidelne pohybujú nad dlhodobými priemermi. „Niektoré dôsledky meniacej sa klímy sú okamžité, priame a dobre identifikovateľné, iné sú nepriame a prejavia sa v kombinácii s ďalšími faktormi až po dlhšom čase. Napríklad zvýšené teploty podmienili intenzívnejší rast vegetácie. Teplé letá s dostatočnými zrážkami výrazne podporili úspešnú obnovu tatranských lesov postihnutých kalamitami,“ vysvetlil Fleischer.

Doplnil, že väčšie množstvo vegetácie znamená aj viac uhlíka viazaného v biomase, ktorý by bol inak v atmosfére a podporoval skleníkový efekt CO2 a klimatickú zmenu. „Na druhej strane príliš intenzívny rast vegetácie spôsobuje zmenu pomeru medzi hrúbkou a výškou. Zvlášť ihličnaté stromy sa stávajú menej odolné na mechanické poškodenie. Rýchly rast deformuje korene a stromy sú slabšie ukotvené v zemi,“ uviedol Fleischer. Doplnil, že ak sa vysoké teploty kombinujú so zníženom prístupom vody, spôsobujú fyziologické oslabenie. „Takto oslabené stromy sú bezprostredne napádané hmyzom. Premnožený hmyz na listoch, ihliciach alebo pod kôrou spôsobuje aj úhyn celých porastov,“ zdôraznil.

Viaceré rastliny a živočíchy potrebujú pre optimálny vývoj nízke teploty a dostatok snehu v zimnom období. Takéto zimy sa však aj na území TANAP vyskytujú čoraz zriedkavejšie. „Nedostatok snehu decimuje populácie zemných cicavcov. V minulosti boli nízke zimné teploty prirodzeným regulátorom hrozby premnoženia podkôrneho hmyzu,“ povedal Fleischer. Doplnil, že tento druh hmyzu veľkosťou populácie reaguje nielen na teplotu vzduchu, ale aj na množstvo vhodnej potravy. „Dôsledkom teplého počasia a množstva dreva z veterných kalamít je masívne šírenie hmyzu aj do relatívne zdravých stromov a porastov. Lykožrúty na smreku reagujú na zvýšenú teplotu nárastom počtu generácií v jednom roku. Kým v minulosti bola v Tatrách jedna, dnes sú to dve a dokonca v extrémnych prípadoch až tri generácie do roka,“ zdôraznil.

Klimatické zmeny podľa klimatológov prinesú nielen rast teploty, ale aj zvýšený počet extrémnych meteorologických javov, ako sú napríklad víchrice, prívalové dažde, ale aj sucho či požiare. „Pre horské lesy predstavujú klimatické zmeny veľkú hrozbu. Ide o zhoršené podmienky pre súčasné lesné dreviny, ktoré budú zároveň znamenať zlepšenie životných podmienok pre hmyz a choroby lesných drevín, rastlín i živočíchov,“ vysvetlil Fleischer. Ako uviedol, podľa klimatológov by sa mala ročná teplota v stredných polohách tatranskej oblasti zvýšiť o 2 až 3 stupne Celzia už v priebehu 30 až 50 rokov. „Takáto zmena bude značne nepriaznivá pre súčasné hlavné a zároveň prirodzené dreviny tatranského lesa ako sú smrek a smrekovec. V týchto očakávaných podmienkach smrek ani smrekovec dnes nikde v Európe nerastie. Preto už teraz pri zakladaní porastov na kalamitných plochách po víchriciach a lykožrútovi sa vytvárajú lesy druhovo, vekovo a priestorovo diferencované. Tie aj v podmienkach meniacej sa klímy by mali zabezpečovať spoločnosťou požadované funkcie lesov v národnom parku,“ dodal Fleischer.