Slávny román Cervantesa je považovaný za univerzálnu bibliu ľudstva

Španielsky spisovateľ a dramatik Miguel de Cervantes, ktorý je autorom svetoznámeho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha, zomrel 22. apríla pred 400 rokmi.

Dovŕšiteľ renesančnej tvorby vytvoril prvý moderný román a zároveň jedno z najčítanejších diel svetovej literatúry. Jeho dvojzväzková kniha Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (1605) je vydarenou satirou na rytierske romány, ktorá do literatúry uviedla komicky vyjadrený rozpor medzi skutočnosťou a svetom ilúzií.

Miguel de Cervantes Saavedra sa narodil 29. septembra 1547 v španielskom Alcalá de Henares v chudobnej rodine felčiara. Vzhľadom na skromné podmienky, v ktorých vyrastal, nemal v mladosti príležitosť k sústavnému školskému vzdelaniu. Istý čas študoval v Madride u humanistu Juana Lópeza de Hoyos, ktorý uverejnil jeho prvé verše venované pamiatke kráľovnej Izabely. V roku 1569 odišiel do Talianska, kde preukázal udatnosť v armáde, až kým ho v boji pri Lepante nezmrzačili. Pri návrate do rodného Španielska sa dostal do zajatia tureckých pirátov, odkiaľ sa ho podarilo vykúpiť po päťročnom otroctve. Neskôr sa oženil a stal sa komisárom pre zásobovanie armády a vyberačom daní. Niekoľkokrát bol väznený pre chyby v účtoch a dlhy, dokonca i pre podozrenie z vraždy šľachtica. Hmotnú tieseň si vylepšoval literárnou tvorbou, písal romány a divadelné hry. Prvé príbehy Dona Quijota vyšli v roku 1605 a dovtedy neznámemu spisovateľovi síce priniesli úspech, nevyriešili však jeho biedu. Celé dielo autor dokončil až v roku 1615, rok pred svojou smrťou. Veľmi plodné posledné obdobie života prežil v Madride, kde 22. apríla 1616 zomrel.

Bezprostredným podnetom tvorby Miguela de Cervantesa bolo zosmiešnenie rytierskych románov, jeho vrcholné dielo sa však nakoniec rozvinulo v široký obraz ľudského života. Osudy naivného idealistu Alonsa Quijana, túžiaceho bojovať proti svetským neprávostiam ako rytier Don Quijote a jeho nerozlučného pomocníka Sancha Panzu vzbudzujú úctu túžbou po ideáloch ľudskosti. Satirický román okorenený autorovým nenapodobiteľným humorom zároveň vyjadruje neustály konflikt ilúzie a reality. Spisovateľ bol bezpochyby lepším prozaikom ako básnikom, on sám sa údajne o svojej poézii často vyjadroval kriticky až ironicky. Z jeho ďalšej tvorby treba spomenúť diela Galatea (1584), Príkladné novely (1613) a Strasti Persilasa a Sigimundy (1617).

Na znak uznania spisovateľom za ich celoživotné dielo udeľujú od roku 1976 každoročne Cervantesovu cenu. Najprestížnejšie španielske literárne ocenenie sa odovzdáva v deň výročia úmrtia slávneho románopisca a autora niekoľkých štylizovaných výrokov, ktoré majú trvalú hodnotu.