Geneticky modifikované lososy sa dokážu krížiť so pstruhmi
Kanadskí vedci zistili, že geneticky modifikované lososy atlantické (Salmo salar) sa dokážu krížiť so pstruhmi obyčajnými (Salmo trutta).
Tieto krížence následne zdedia po lososoch gény, vďaka ktorým dokážu rýchlejšie rásť a v prípade úniku do voľnej prírody by mohli predstavovať hrozbu pre divé populácie.
Predstavitelia spoločnosti AquaBounty Technologies, ktorá tieto geneticky modifikované lososy vytvorila, však tvrdia, že toto riziko je zanedbateľné, nakoľko nimi produkované ryby sú všetko sterilné samice.
Vo voľnej prírode sa lososy atlantické krížia so pstruhmi obyčajnými iba veľmi zriedkavo. Najnovší výskum kanadských odborníkov odhalil, že geneticky modifikované lososy to dokážu tiež, pričom približne 40 percent krížencov z celkového počtu 363 malo modifikované gény.
Vedci však okrem toho tiež zistili, že tieto krížence rastú extrémne rýchlo. "V laboratórnych podmienkach rástli transgenické krížence rýchlejšie než divé lososy, divé pstruhy, krížence z prírody a tiež rýchlejšie než geneticky modifikované lososy. V našej štúdii sme sa snažili upozorniť na ekologické dôsledky toho, čo by sa mohlo stať, ak by sa geneticky modifikované ryby dostali do voľnej prírody," uviedol Darek Moreau z Memorial University of Newfoundland, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.
So závermi tejto štúdie však nesúhlasí prezident spomínanej spoločnosti AquaBounty Technologies Ron Stotish. "Je treba podotknúť, že v roku 1995 publikovali Peter Galbreath a Gary Thorgaard z Washington State University štúdiu o tom, že krížence lososa atlantického a pstruha obyčajného sú neplodné. Ak to je naozaj pravda, tak tieto krížence by predstavovali iba minimálnu hrozbu, keďže by sa nemohli ďalej množiť," vyhlásil. O tom, či sa takéto lososy dostanú na trh, momentálne rozhoduje americká Správa potravín a liečiv (FDA). Ak sa tak stane, pôjde o vôbec prvé geneticky modifikované živočíchy schválené na konzumáciu pre ľudí.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.
Predstavitelia spoločnosti AquaBounty Technologies, ktorá tieto geneticky modifikované lososy vytvorila, však tvrdia, že toto riziko je zanedbateľné, nakoľko nimi produkované ryby sú všetko sterilné samice.
Vo voľnej prírode sa lososy atlantické krížia so pstruhmi obyčajnými iba veľmi zriedkavo. Najnovší výskum kanadských odborníkov odhalil, že geneticky modifikované lososy to dokážu tiež, pričom približne 40 percent krížencov z celkového počtu 363 malo modifikované gény.
Vedci však okrem toho tiež zistili, že tieto krížence rastú extrémne rýchlo. "V laboratórnych podmienkach rástli transgenické krížence rýchlejšie než divé lososy, divé pstruhy, krížence z prírody a tiež rýchlejšie než geneticky modifikované lososy. V našej štúdii sme sa snažili upozorniť na ekologické dôsledky toho, čo by sa mohlo stať, ak by sa geneticky modifikované ryby dostali do voľnej prírody," uviedol Darek Moreau z Memorial University of Newfoundland, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.
So závermi tejto štúdie však nesúhlasí prezident spomínanej spoločnosti AquaBounty Technologies Ron Stotish. "Je treba podotknúť, že v roku 1995 publikovali Peter Galbreath a Gary Thorgaard z Washington State University štúdiu o tom, že krížence lososa atlantického a pstruha obyčajného sú neplodné. Ak to je naozaj pravda, tak tieto krížence by predstavovali iba minimálnu hrozbu, keďže by sa nemohli ďalej množiť," vyhlásil. O tom, či sa takéto lososy dostanú na trh, momentálne rozhoduje americká Správa potravín a liečiv (FDA). Ak sa tak stane, pôjde o vôbec prvé geneticky modifikované živočíchy schválené na konzumáciu pre ľudí.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Čo spôsobilo globálne ochladenie v roku 1831? Vedci poznajú odpoveď
22:10 03.01.2025Veda
Ochladzovanie, ku ktorému došlo pred takmer 200 rokmi, malo na svedomí zničenú úrodu a rozsiahly hladomor.
V ľudskom tele objavili novú formu života
19:37 01.01.2025Veda
Materiál podobný vírusom podľa vedcov prebýva v organizmoch až polovice ľudskej populácie.
V DNA egyptskej múmie našli stopy starodávneho ochorenia
19:37 30.12.2024Veda
Ide o vôbec prvý dôkaz prítomnosti starobylého ochorenia mimo Eurázie.
Nobelista varuje pred „zrkadlovými baktériami“, žiada zastavenie výskumu
17:47 26.12.2024Veda
Biológ a držiteľ Nobelovej ceny varuje pred syntetickými baktériami, ktoré by po napadnutí organizmu mohli prevziať kontrolu nad ním.
Historický moment v kozmickom výskume: Sonda NASA sa priblížila k Slnku ako žiadna predtým
18:57 24.12.2024Veda
Priekopnícka sonda NASA Parker Solar Probe sa zapísala do histórie, keď sa dostala k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda predtým a jej tepelný štít bol vystavený teplotám nad 930 stupňov Celzia.
Vosveteit.sk
