Hodvábna látka tenká takmer ako vlas dokáže stlmiť až tri štvrtiny hluku

Hodvábna látka len o málo hrubšia ako ľudský vlas dokáže stlmiť až 75 percent hluku. Využíva pri tom piezoelektrický materiál votkaný priamo medzi vlákna hodvábu.
Novú látku vyrobili výskumníci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), podrobnosti zverejnili vo forme štúdie v aprílovom čísle odborného žurnálu Advanced Materials.
Tajomstvo novej látky spočíva v dvoch veciach – piezoelektrickom materiáli votkanom medzi vlákna hodvábu a vo veľkosti otvorov v látke. Tá dokáže pôsobiť dvomi spôsobmi – mechanickým blokovaním prichádzajúceho zvuku a generovaním zvukových vĺn.
Zvuk je mechanické vlnenie v látkovom prostredí vznikajúce kmitaním hmoty schopné vyvolať sluchový vnem. Kmity hmoty sa prenášajú na hmotné častice okolitého prostredia, napr. na častice vody alebo vzduchu, ktoré sa zhusťujú a zrieďujú. Toto zhusťovanie a zrieďovanie častíc následne postupuje prostredím, až kým nenarazí na nejaký predmet, napr. hodvábnu látku. Tá hluk zablokuje, pretože vďaka prítomnosti piezoelektrického materiálu tiež vibruje a vytvára vlastné zvukové vlny. Jej vibrácie však majú opačnú frekvenciu ako prichádzajúci hluk, obe zvukové vlny sa preto zrazia a vzájomne vyrušia. Na tomto princípe fungujú napríklad aj slúchadlá s potláčaním hluku a hodvábna látka vedcov z MIT ním dokáže potlačiť až 75 percent okolitého hluku.
Nevýhodou tohto spôsobu je, že funguje iba pri malých uzavretých priestoroch (napr. ušiach) a šíreniu hluku vo väčších priestoroch zabrániť nedokáže.
Na stlmenie hluku vo väčších priestoroch vedci vyvinuli iný mechanizmus – látku napli a prinútili ju v napnutom stave zotrvať. Aj v tomto prípade zohral kľúčovú úlohu piezoelektrický materiál votkaný do látky, pretože ju v napnutom stave udržiava. Vzniká tak štít, ktorý zvukové vlny odráža ako zrkadlo – využiť ho možno napríklad vo vlakoch, lietadlách alebo izbách. Podľa autorov štúdie takto možno znížiť úroveň hluku až o 65 decibelov, čo je približne hlasitosť hlasného rozhovoru.
Látku možno v závislosti od zdroja hluku používať oboma spôsobmi, dodávajú vedci z MIT vo vyhlásení.
Testovanie ukázalo, že dôležitým faktorom ovplyvňujúcim schopnosť látky tlmiť hluk je veľkosť otvorov v úplete. Najlepšie fungujú husté látky s malými otvormi. Látky ako mušelín, ktoré sa hodvábu podobajú, no majú väčšie otvory v úplete, sú pri tlmení hluku menej efektívne.
Látka dokáže v súčasnosti zablokovať iba niektoré frekvencie, ich spektrum však možno rozšíriť použitím ďalšej elektroniky a moduláciou signálu. Vedci dodávajú, že látku možno rôznymi spôsobmi upraviť a je tak iba prvou lastovičkou na tomto poli.

Vedci navrhujú utrpením testovať, či AI nezískava vedomie
Spoľahlivým spôsobom detekcie rodiaceho sa vedomia ("ja") v systémoch umelej inteligencie môže byť podľa vedcov bolesť, pretože je to pocit známy drvivej väčšine živých tvorov, uvádza nová štúdia.

Zmena klímy by mohla vyvolať epidémiu črevných ochorení, varujú vedci
Klimatické zmeny by mohli mať za následok šírenie vírusov, húb a baktérií.

Čína buduje „umelé slnko“, to už dosahuje rekordy
Čína v snahe vytvoriť bezlimitný zdroj čistej energie zverejnila správu o svojom „umelom slnku“.

Čo spôsobilo globálne ochladenie v roku 1831? Vedci poznajú odpoveď
Ochladzovanie, ku ktorému došlo pred takmer 200 rokmi, malo na svedomí zničenú úrodu a rozsiahly hladomor.

V ľudskom tele objavili novú formu života
Materiál podobný vírusom podľa vedcov prebýva v organizmoch až polovice ľudskej populácie.