Sanders vyhral primárky v štátoch Washington, Aljaška a Havaj

Vermontský senátor Bernie Sanders zaznamenal víťazstvo v sobotňajších primárkach Demokratickej strany v troch štátoch na západe USA - vo Washingtone, na Aljaške a Havaji. To dodáva psychologickú silu jeho podporovateľom, ale iba málo ho to posúva k získaniu nominácie demokratov do novembrových prezidentských volieb.

Výsledky volebných zhromaždení (tzv. caucuses) v troch štátoch sotva naštrbia výrazný náskok Sandersovej demokratickej súperky Hillary Clintonovej v počte získaných delegátov, ale zároveň odhaľujú jej trvalé slabé miesto - tým je predovšetkým podpora mladých voličov a liberálnych aktivistov, na ktorých zapôsobilo liberálne posolstvo jej súpera.

Sanders očakáva, že zmenší priepasť v počte získaných delegátov medzi ním a Clintonovou. Primárky a volebné zhromaždenia (caucuses) sa totiž teraz budú konať v liberálnejších severovýchodných štátoch, vrátane Clintonovej domovského štátu New York. "Teraz smerujeme do progresívnejšej časti krajiny a očakávame, že sa nám bude dariť oveľa lepšie," vyhlásil Sanders a dodal: "Je to cesta k víťazstvu."

Clintonová straty predvídala: v uvedených troch štátoch sotva robila kampaň, podnikla len jednu predvolebnú zastávku v štáte Washington a veľkonočný víkend trávi s rodinou.

Favoritka medzi demokratickými uchádzačmi o nomináciu do prezidentských volieb sa sústreďuje na primárky 19. apríla v štáte New York, kde sa bude snažiť získať obrovský podiel delegátov. A potom sa bude zameriavať na primárky v piatich severovýchodných štátoch, ktoré sa budú konať o týždeň neskôr.

Po prvých sobotňajších Sandersových víťazstvách vo Washingtone a na Aljaške má Clintonová celkovo 1234 delegátov a vedie nad Sandersom, ktorý ich získal 956, ako vyplýva z analýzy tlačovej agentúry AP. Uchádzač o demokratickú nomináciu potrebuje 2383 delegátov, aby si ju zabezpečil.

Trump a Sanders bodujú v kampani ťažením proti voľnej súťaži

V americkom spolkovom štáte Michigan, ktorý je jedným z veľkých členov americkej Únie, sa ukázalo, že proti zóne voľného obchodu a znižovaniu colných bariér sú aj Američania. Informuje o tom portál Frankfurter Allgemeine online. Z uchádzačov o prezidentské kreslo v Bielom dome zvíťazili v Michigane ich odporcovia republikán Donald Trump a demokrat Bernie Sanders.

Detroit, metropola Michiganu, kedysi hlavný výrobca automobilov v Spojených štátoch, utrpel najviac medzinárodnou konkurenciou. Trump i Sanders sa vyslovili konkrétne proti jestvujúcej zóne voľného obchodu v Severnej Amerike medzi USA, Kanadou a Mexikom, známou pod skratkou NAFTA. Uviedli, že zóna viedla v Spojených štátoch k strate miliónov pracovných miest v priemysle krajiny, predovšetkým v automobilovom. Globalizácia je v Michigane jednou z hlavných tém v tohtoročnej prezidentskej kampani.

Trump na zhromaždeniach hovorí, že Spojené štáty sú tie, ktoré strácajú pozície vo výmene tovarov s Čínou a Mexikom. Takmer v každom prejave poukazuje na to, že pasívna obchodná bilancia s oboma krajinami je dôkazom slabosti USA. Trump sústavne kritizuje plány koncernov Ford a Nabisco, ktoré chcú postaviť svoje nové kapacity v Mexiku. Vyzval Američanov, aby bojkotovali Nabisco za to, že v Detroite zavrelo výrobňu orea keksov, ktoré sú v krajine jeho najznámejším produktom. Trump vyhlásil, že ako prezident prinúti Apple, aby iPhony vyrábal v USA, a nie v Ázii.

Donald Trump predpokladá, že získa silnú podporu belochov v takzvanom hrdzavom páse štátov USA. Ide o kedysi silné priemyselné štáty Únie ako Michigan, Pensylvánia, Ohio, Wisconsin a Minnesota.