Ženy v Československej republike dostali právo voliť v roku 1920

Ženy v Československej republike dostali právo voliť v roku 1920 a do kresiel v Poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia vtedy zasadlo prvých 12 žien. Podľa hovorkyne Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine Kataríny Mažáriovej to uvádzajú archívne materiály SNK o prvých voľbách v Československu a o ženskom zastúpení v prvom parlamente.

"Volebný zákon síce dal právo voliť všetkým mužom i ženám po dosiahnutí 21. roku života, avšak súčasne z neho urobil povinnosť. Oslobodení boli občania nad 70 rokov, chorí alebo zdravotne hendikepovaní, osoby v tom čase zdržiavajúce sa aspoň 100 kilometrov od miesta bydliska, ľudia s neodkladnými pracovnými záležitosťami alebo tí, ktorí sa jednoducho pre dopravnú zápchu na voľbu nestihli dostaviť. Volebné miestnosti neboli otvorené tak dlho, ako sme teraz zvyknutí a volilo sa len v mieste bydliska," uviedla hovorkyňa SNK.

Pripomenula, že v roku 1920 sa ešte nevolilo na celom území Československa. "A tak bolo napokon do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia zo zákonom stanovených 300 poslancov zvolených len 281. Spomedzi 23 politických strán sa ujalo mandátu 16, čo je rôznorodé zastúpenie. Na našom území sa v tom čase používalo mnoho jazykov, takže aj tlačoviny na voľby a volebné zápisy boli vo viacerých jazykoch – okrem češtiny a slovenčiny sa našli aj nemecké, poľské, maďarské, ukrajinské," doplnila Mažáriová.

Volebný zákon bol podľa nej na danú dobu pokrokový. "Určil všeobecné rovné a priame hlasovacie právo tajným hlasovaním. Československo sa dokonca stalo jednou z mála krajín sveta, ktorá ženy takto zrovnoprávnila. A tak sa v prvom priamo zvolenom Národnom zhromaždení ČSR ocitlo 12 poslankýň a tri senátorky. Spomienky na niektoré sa do parlamentných memoárov vryli hlbšie, na niektoré plytkejšie," podotkla hovorkyňa SNK.

"Sukne sa v tom období zužovali, šaty a vlasy radikálne skracovali, šatky menili klobúčiky, každá žena chcela vyzerať aspoň trocha ako Coco Chanel či Mary Pickfordová. Nie však matka šiestich detí a poslankyňa za agrárnikov Anna Chlebounová, ktorá v roku 1920 mala 45 rokov. Na rokovania zásadne chodievala v šatke uviazanej pod hrdlom 'na babičku', čím demonštrovala, že je žena českého vidieka. Aj keď dosiahla len základné vzdelanie, do politiky sa dostala už v roku 1918 ako jedna z ôsmich žien revolučného Národného zhromaždenia ČSR. To vzniklo ako prvý zákonodarný zbor v ČSR 14.11.1918 a fungovalo, až kým sa nesformovalo nové v prvých voľbách v roku 1920," dodala Mažáriová.

Z historických materiálov SNK sa podľa jej hovorkyne najviac dozvedáme o poslankyni Luise Landovej-Štychovej (35) študujúcej astronómiu a sociológiu, anarchistke, skautke a aktívnej žene. "Ako dievča svojou starostlivosťou zachránila otcovi život, za čo si ako odmenu vyžiadala úplnú slobodu a časť svojho vena na založenie vlastnej existencie. Zaujímavé je, že hoci bola sama vydatá, kritizovala postavenie ženy v domácnosti a manželstve. V roku 1923 ju zbavili poslaneckého kresla. Stala sa funkcionárkou vo Hvezdárskej spoločnosti a svojmu manželovi pomáhala spracovať novú hviezdnu mapu," informovala hovorkyňa SNK.

Po voľbách v roku 1920 sa ženy dostali aj do senátorských kresiel Národného zhromaždenia ČSR. "Božena Ecksteinová-Hniličková (47) bola prvou ženou senátorkou. Kritizovala detskú prácu a zneužívanie práce sirôt. Dcéra továrnika a vnučka poslanca Frankfurtského parlamentu Wilhelma Herziga, senátorka Emma Maria Herzigová, bola lekárkou, špecialistkou na ženské choroby, zvolená za Nemeckú nacionálnu stranu. Ostrieľaná životom zasadla do senátorského kresla za Nemeckú sociálno-demokratickú stranu robotnícku v ČSR Anna Perthen. Od dvanástich rokov si vyskúšala, čo je to zarábať si na živobytie v továrni v Podmokloch," uzatvorila Mažáriová.