Prezident o kandidátoch na ústavných sudcov nerozhodol

Prezident Andrej Kiska zatiaľ nerozhodol o kandidátoch na ústavných sudcov, a to ani o trojici Eva Fulcová, Miroslav Duriš a Juraj Sopoliga, v prípade ktorých má konať na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR a ani o dvojici kandidátov Jana Laššáková a Mojmír Mamojka zvolených v decembri Národnou radou SR. Ako dnes informoval prezident Kiska, bezprostredne po parlamentných voľbách bude so zvolenými predstaviteľmi parlamentných politických strán a Národnej rady SR hovoriť o tom, ako bude postupovať ďalej.

Prezident zdôraznil, že je podľa ústavy povinný dbať o riadny chod ústavných orgánov. "Musím dnes konštatovať, že vo vzťahu k ústavnému súdu som vyčerpal všetky ústavné možnosti svojej povinnosti prispieť k riadnemu chodu tohto ústavného orgánu. Musí preto nastúpiť riešenie, na ktoré potrebujeme dohodu s národnou radou," vysvetlil svoje rozhodnutie. Prezident pôjde na takéto rozhovory po parlamentných voľbách iba s dvoma zámermi - "ako zvýšiť autoritu a dôveru v ústavný súd, jeho rozhodovanie a každého jedného sudcu, ktorému sa dostane česť pôsobiť v tejto najvyššej súdnej inštancii a ako do budúcnosti predísť akýmkoľvek sporom v otázke kompetencií pri vymenovaní sudcov ústavného súdu."

Kiska ďalej uviedol, že existuje silný právny názor, ako by mohol postupovať v prípade trojice kandidátov Fulcová, Ďuriš a Sopoliga. A to riadiť sa výlučne právoplatným rozhodnutím tretieho senátu Ústavného súdu SR tak, ako bolo ústne vyhlásené a preto záväzné aj pre senát samotný. Na základe tohto názoru znovu rozhodnúť o týchto kandidátoch a svoje rozhodnutie u každého z nich podrobne odôvodniť. "Mám podklady pre takéto rozhodnutia pripravené," uviedol a dodal: "Podľa rovnakých princípov a nárokov, ako som postupoval v ich prípade, môžem rozhodnúť aj o ďalších kandidátoch zvolených parlamentom — J. Laššákovej a M. Mamojkovi."

V ich prípade hlava štátu však ešte overuje niektoré skutkové okolnosti. "Beriem však do úvahy, že takéto rozhodnutie by mohlo vyvolať nielen odborné polemiky, ale možno aj politické a dokonca nové ústavné spory, pri ktorých sa budú používať účelovo protichodné argumenty a výklady zmätočných rozhodnutí ústavného súdu," zdôraznil Kiska. Prezident berie do úvahy názory mnohých ústavných právnikov, s ktorými konzultoval, ktorí v súvislosti s touto vecou, konaním Ústavného súdu SR hovoria o právnej svojvôli, alebo dokonca o nevykonateľnosti rozhodnutí ústavného súdu. Kiska rozumie tomu, že rôzne právne názory na ústavné spory budú existovať vždy. Podľa neho však nie je ďalej únosný stav, keď dokonca samotní sudcovia ústavného súdu nachádzajú oprávnené a vážne dôvody označovať postup svojich kolegov za svojvoľný či protiústavný.

"Úlohou prezidenta nie je záväzne vykladať ústavu. Ani hľadať nejakú priemerku, nejaký prienik medzi zásadne protichodnými rozhodnutiami Ústavného súdu SR, ústnymi a písomnými odôvodneniami jeho senátov. Ústavný súd má spory riešiť, nie ich vyvolávať a keď dostane otázku, ako to teda je, tak sa tvári, že sa ho to nijako netýka," vyjadril sa dnes ďalej prezident.

Prezident Andrej Kiska v júli 2014 zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov vymenoval iba jednu – Janu Baricovú. Mal pritom vybrať trojicu nových sudcov. Prezident tak neurobil s odôvodnením, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu a nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Neúspešní kandidáti sa obrátili na ústavný súd a namietali v sťažnostiach porušenie ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám a práva na vstup do verejných služieb svojej krajiny. V marci 2015 tretí senát Ústavného súdu SR rozhodol, že Kiska porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich nevymenoval.

Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol. Ďalší dvaja kandidáti na ústavných sudcov Ján Bernát a Imrich Volkai stiahli svoje sťažnosti. Po písomnom doručení rozhodnutia tretieho senátu ÚS sa však prezident Kiska opäť obrátil na tento súd v júli a požiadal ho o výklad svojich kompetencií v súvislosti s vymenovávaním ústavných sudcov. Dôvodom bolo podľa Kisku to, že Ústavný súd SR mu pri rozhodnutí o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov poskytol dve stanoviská, ústne vyhlásené a písomné, a tie sa rozchádzajú. Ústavný súd SR odmietol žiadosť prezidenta Kisku o výklad a písomné odôvodnenie tohto rozhodnutia zverejnil súd koncom októbra minulého roka.