Pravoslávnym veriacim vrátili stratený artefakt,našiel sa po 75 rokoch

Na Zemplín sa po 75 rokoch vrátil nevšedný cirkevný artefakt. Je ním bukové polienko zobrazujúce pravoslávny kríž. Ešte počas 2. svetovej vojny ho zabavila vtedajšia štátna moc, pričom sa dlho potom považoval za stratený. Pátranie po ňom napokon prinieslo šťastie miestnemu historikovi Matejovi Starjákovi.
V januári 1941 si objednala vdova z niekdajšej obce Krášok (dnes súčasť Zemplínskej Širokej) palivové drevo z Vihorlatských vrchov. Jeden z dvojice chlapov, ktorý u nej pracoval, narazil na polienko, ktoré nemohol ani po dlhšej snahe rozrúbať. Klátik sa neskôr podľa ústnej tradície rozštiepil úplne iným smerom, ako narážala sekera. Ak by muža počúvala, v dreve by sa kríž nezobrazil.
Žena hlásiaca sa ku gréckokatolíkom následne neobyčajné polienko odniesla kurátorovi pravoslávneho chrámu v Rebrine, ktorá sa neskôr spolu s Kráškom zlúčila do Zemplínskej Širokej. Polienko s krížom potom vystavili k verejnej úcte veriacich. Keďže sa pri ňom začali zhromažďovať ľudia nielen z blízkeho, ale aj širokého okolia začala sa o artefakt zaujímať vtedajšia moc.
„V období Slovenského štátu to začalo vyvolávať zlé domnienky, nakoľko všetko čo súviselo s pravoslávím sa v tom čase vďaka azbuke, cyrilike, spájalo so Sovietskym zväzom. Slovenský štát bol súčasťou koalície s hitlerovským Nemeckom. Pravoslávnych vtedy mali za sovietskych špiónov. Žandári teda asi po týždennom zhromažďovaní kríž zobrali,“ informoval súčasný správca pravoslávnej farnosti v Z. Širokej Marek Gubík s tým, že dlhé desaťročia sa o polienku nič nevedelo. Veriacim po ňom zostala ako pamiatka iba jediná fotografia.
Na snímke stredoškolský pedagóg a regionálny historik, znovuobjaviteľ artefaktu Matej Starják. Vinné, 22. januára 2016.
„Tento príbeh ma fascinoval už od mojich gymnaziálnych štúdií v 90. rokoch. Ako človeka, ktorý chcel študovať históriu a profesionálne sa jej venovať, ma zaujímali veci späté s istými záhadami typu – stratilo sa, nenašlo sa, stopy zmizli. Prebudil sa u mňa preto záujem aj o zmienený artefakt,“ ozrejmil historik Starják.
Informácie o polienku začal najprv zháňať v archívoch, no úspech sa dostavil až oveľa neskôr. „Pomohla svojím spôsobom náhoda. Napadlo mi uverejniť inzerát na internete, že kúpim vyobrazenie pravoslávneho kríža v bukovom polienku. Dlhú dobu sa nič nedialo, až ma jedného dňa skontaktoval jeden človek. Uviedol iba to, že je z východného Slovenska. Artefakt som potom od neho odkúpil za niekoľko stoviek eur,“ vysvetlil Starják s tým, že polienko následne zveril odborníkovi na zreštaurovanie a konzerváciu.
Vyobrazenie kríža zrejme nebude dielom prírody. "Osobne si myslím, že ho do bukového polienka niekto vložil, buď sa bál, alebo ho potreboval skryť. Možno kríž do kmeňa stromu niekto vložil úmyselne, aby v ňom zarástol a aby, ak sa časom zrúbe, sa v kmeni objavilo zobrazenie kríža," vysvetlil Starják. Zmienený cirkevný symbol mohol podľa neho niekto vložiť do dreva ešte desiatky rokov pred 2. svetovou vojnou.
Artefakt bude po opätovnom nájdení prístupný verejnosti na dvoch miestach. V mesiacoch september až február je toto znamenie kríža uložené v pravoslávnom Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Zemplínskej Širokej, v mesiacoch marec až august si ho veriaci môžu uctiť v pravoslávnom katedrálnom Chráme svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach.

Polícia hľadá muža na fotografiách. Nespoznali ste ho?
Polícia žiada verejnosť o súčinnosť pri stotožnení a pátraní po zločincovi.

Hnutie Slovensko: Výročie konca vojny je i výzvou k zodpovednosti
Pripomenutie si 80. výročia konca 2. svetovej vojny je pripomenutím si ceny mieru i výzvou k zodpovednosti za budúcnosť Slovenska a Európy. Zdôraznilo to hnutie Slovensko.

Raši: Mier je receptom pre celý civilizovaný svet
Mier je receptom nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Gazu, Pakistan, Indiu a celý civilizovaný svet, vyhlásil predseda parlamentu.

Prezident: Fašistické zlo si nesmie nájsť nových kazateľov nenávisti
Prezident sa venoval aj aktuálnej situácii vo svete.

Šimečka: Hrôzy vojny si je potrebné pripomínať a poučiť sa z nich
Michal Šimečka si obete najväčšieho vojnového konfliktu v histórii uctil spolu s kolegami pri bratislavskom pamätníku na Slavíne.