Český herec Vlastimil Brodský by mal 95 rokov

Pochádzal z rodiny zanietených ochotníkov. Narodil sa 15. decembra 1920 v Hrušove nad Odrou (dnes Ostrava v Česku) a najskôr chcel byť tanečníkom. Naučil sa stepovať a ako stredoškolák tancoval v nočných baroch. Študoval na hereckej škole E.F. Buriana, potom účinkoval vo viacerých pražských divadlách (napríklad Větrník, Pražské divadelné štúdio, Nezávislé divadlo). Po druhej svetovej vojne patril k zakladateľom úspešnej pražskej scény Divadlo satiry. Od roku 1948 bol členom Divadla na Vinohradoch (hosťoval aj na scéne Národného divadla v Prahe), odkiaľ odišiel 1. januára 1984 do penzie, hoci vystupoval až do roku 1990.

V jeho hereckom repertoári v divadle, televízii a filme prevažujú antihrdinovia a tragikomické postavy s veľkou dávkou múdrej zhovievavosti a humoru.

Zahral si vo vyše 150 filmoch, k jeho najznámejším môžeme zaradiť Kam čert nemůže (1959), Pani Bovaryová (1960), Až přijde kocour (1963), Ženu ani květinou neuhodíš (1966), Ostře sledované vlaky (1966), Všichni dobří rodáci (1968), Farářův konec (1968), Skřivánci na niti (1969), Noc na Karlštejně (1973). Televízni diváci ho poznajú najmä zo seriálov Pan Tau (1969), F.L. Věk (1970) a Arabela (1979). V mnohých snímkach hral aj so svojou vtedajšou manželkou Janou Brejchovou.

Svetovú popularitu mu zaistila hlavná úloha Žida Jakoba Heyma v nemeckom filme Jakob der Lügner (Jakub klamár) v roku 1975, za ktorú získal Strieborného medveďa na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale v nemeckom Berlíne.

Svoju filmovú kariéru ukončil dôstojne veľkou postavou vrtkého dôchodcu Františka Hána v smutnej komédii Babí léto (2001), za ktorú získal Českého leva (2001) za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe.

Popularitu si Vlastimil Brodský získal aj rozhlasovými večerníčkami so škriatkom Hajajom. Herecky sa realizoval aj v dabingu v detskom seriáli Šmoulové a v mnohých televíznych inscenáciách. V roku 1995 vydal knižku memoárov Dr(o)bečky z půjčovny duší.

Vlastimil Brodský, jeden z najpopulárnejších českých hercov, sa za svoje herecké umenie stal laureátom mnohých významných ocenení. V roku 1988 získal titul národného umelca. V roku 1967 to bola Cena Jaroslava Průchy, udelili mu Cenu československého rozhlasu (1981), Zlatú nymfu (1984) za film Tažní ptáci na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Monte Carlo, Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre (1997), Medailu Za zásluhy (2001) a na karlovarskom MFF Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu (2002) in memoriam.

Herec zomrel 20. apríla 2002, svoj život ukončil dobrovoľne na svojej chalupe v českolipskej Slunečnej v Česku. Dožil sa 81 rokov.