Prokuratúra, polícia, SOI a NBS sa zamerajú na nebankovky

Prokuratúra, polícia, obchodná inšpekcia a centrálna banka si na stredajšom stretnutí rozdelili úlohy v rámci trhu nebankových spoločností. Ako na brífingu informoval námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky, rozhodujúcu činnosť týkajúcu sa kontroly nebankových spoločností bude mať Národná banka Slovenska (NBS).

"Zatiaľ sme ešte nepostúpili žiadne poznatky prokuratúre alebo polícii. Je to všetko vo veľmi rannom štádiu, ale dohodli sme sa na ďalšej spolupráci," povedal po rokovaní výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v NBS Vladimír Dvořáček.

Išlo o pracovné rokovanie Generálnej prokuratúry so zástupcami Prezídia Policajného zboru, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska. "Spolu sme sa dohodli na ďalšej spolupráci, či už v súvislosti s kontrolou alebo vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti či legislatívnymi zmenami," povedal Šufliarsky. Národná banka Slovenska privítala možnosť stretnúť sa a vymeniť si prvé skúsenosti, ktoré získali v oblasti trhu s nebankovými spoločnosťami.

Centrálna banka zistila v rámci nákupu produktov pod skrytou identitou závažné porušenia. V tomto procese chce národná banka postupovať ďalej. "Naša činnosť sa týmto nezastaví. Budú nasledovať ďalšie postupy, o ktorých v tejto chvíli síce nemôžem informovať, ale aj z tohto dôvodu to bolo veľmi prospešné stretnutie, ktoré sme absolvovali. Ujasnili sme si vzájomne kompetencie a spoluprácu do budúceho obdobia," povedal Dvořáček.

Jednotlivé strany sa rozprávali aj o tých spoločnostiach, ktoré v súčasnosti vykonávajú činnosť bez licencie. "Dôkazy o tom, že tieto firmy reálne podnikajú, nemáme. Ale máme podozrenie, pretože existujú ešte isté formy propagácie týchto spoločností. Takže na toto sa chceme zamerať, aby sme sa presvedčili, či tieto firmy vykonávajú činnosť alebo nie," dodal Dvořáček.

Riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadežda Machútová uviedla, že ich úloha bude skôr podporná vzhľadom na ich široké kompetencie. "Môžeme kontrolovať prakticky kohokoľvek a popri tom sekundárne môžeme mať poznatky o tom, kto neoprávnene poskytuje úvery. Zatiaľ ani jeden podnet na túto tému sme ešte nemali," povedala Machútová.

Ako však dodala, veľkým problém sú vymáhačské spoločnosti. Takýmto spoločnostiam dávajú pohľadávky vymáhať nie len nebankové spoločnosti ale aj banky. Vymáhačské spoločnosti pôsobia často podľa nej agresívnymi formami na spotrebiteľa. Posielajú napríklad SMS, kde sa vyhrážajú, že klient príde o nehnuteľnosť a dajú majetok do dražby. Na to nemajú podľa Machútovej právo, pretože oni nie sú exekútori. "Tu vidím priestor pre činnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie," uviedla Machútová.

V súvislosti s legislatívnou zmenou trestného zákona sa od 1. januára 2016 mení podľa Šufliarskeho skutková podstata trestného činu úžery. Bude možné podľa neho oveľa účinnejšie sankcionovať tento trestný čin. Jeho podstata bude spočívať v hrubom nepomere plnení veriteľa a dlžníka. Ak bude dokázaný hrubý nepomer a takisto aj zavinenie na strane páchateľa, orgány činné v trestnom konaní budú konať. Sankcie sú podľa Šufliarskeho pomerne prísne. "Aj toto by malo prispieť k stabilizácii trhu s nebankovými subjektmi. Trh sa prečistí a budú tu pôsobiť len štandardné nebankové spoločnosti s licenciou, ktoré nebudú využívať nekalé praktiky a nebudú páchať trestnú činnosť," dodal Šufliarsky.