FOTO: Na mieste PKO možno vyrastie futuristické planetárium

Architekt ukazoval námestie s objektom planetária v tvare dunajskej kvapky. Slúžiť len úzkej skupinke nadšencov astronómie podľa neho ale nemá. "Bude plniť funkciu popularizácie celého spektra prírodných vied, či už je to geografia, biológia alebo fyzika, dajú sa tam sledovať filmy z podmorského sveta, zo života zvierat," uviedol architekt s tým, že planetárium bude teda pre širokú verejnosť a okrem plnenia popularizačno-náučnej funkcie by sa tam podľa neho mohli konať i komorné koncerty, diskusie, prednášky či predstavenia malých divadelných foriem. Sála má mať kapacitu 140 ľudí.

V kontakte s centrálnym námestím architekti navrhli aj modernú knižnicu, mediatéku. "Bratislavčania si tam budú mať šancu pozrieť archívne slovenské, ale aj svetové filmy, historické zdigitalizované dokumenty, digitalizované výtvarné diela alebo čítať elektronické knihy," priblížil Grečmal.

Planetárium odprezentoval Grečmal v červenej farbe a s povrchom vyrobeným z vysoko reflexného materiálu. Aj takto chceli totiž podľa neho prispieť k atraktivite objektu. "Nepredpokladám, že v Bratislave bude viac mediaték či planetárií, čo už samo o sebe robí toto územie jedinečným. Ale aj tvarové riešenie, s ktorým sme prišli, bude, myslím si, dostatočne atraktívne na to, aby propagovalo toto územie," podotkol Grečmal s tým, že nový objekt má potenciál spropagovať Bratislavu aj smerom k turistom. Dodal tiež, že červená je farba Bratislavy, ale nemusí to byť konečná voľba pre farbu planetária.

Zo súčasného PKO tak majú ostať zachované artefakty, ako sú vitráže, gobelín a sochy, ktoré sú dnes na priečelí budovy. Tie plánujú architekti umiestniť na novom námestí, vitráže a gobelín má mesto už uskladnené vo svojich depozitároch.


Vizualizácia nového projektu, ktorý má vyrásť na mieste súčasného PKO

Súčasťou projektu je aj výstavba rezidenčných a administratívnych budov i občianskej vybavenosti. Planetáriu a mediatéke architekti z celkovej plochy 72.000 štvorcových metrov (m2) nadzemných plôch vyčlenili asi 2000 m2. "River Park 1 a River Park 2 sa nachádzajú zhruba na rovnakých plochách. Prvý projekt pritom zaberá cez 100.000 m2 nadzemných plôch, River Park 2 bude teda asi o 30 percent menší. Bude nižší a smerom k Výskumnému ústavu vodného hospodárstva bude klesať," uviedol architekt s tým, že rezidenčná funkcia podľa územného plánu nesmie presiahnuť zhruba 35.000 m2 nadzemnej plochy.

Silvester Černík, riaditeľ sekcie územného plánovania hlavného mesta, potvrdil, že investor spĺňa regulatívy územia. "Predkladané riešenie je v súlade so stratégiou mesta a v súlade s územným plánom. Reflektuje požiadavky mesta s verejným priestorom," podotkol. Mesto totiž podľa neho dalo investorovi štyri požiadavky na premenu priestoru. Vymenoval, že chcelo v priestore zachovať kultúrno-spoločenskú funkciu, vybudovať dunajskú promenády, centrálne námestie prepojené s promenádou a prístupom k rieke, a planetárium s mediatékou. V rámci promenády žiadalo ponechať balustrádový múrik. "Dnes máme na stole riešenie, ktoré je podkladom pre diskusiu," dodal Černík.

Rozpočet na celý projekt architekt neuviedol, no náklady na planetárium by sa mali vyšplhať na 5,5 až 6 miliónov eur, pričom technológia má podľa Grečmala stáť asi 2 milióny eur a stavba 3,5 až 4 milióny eur. Zrealizovať projekt bude podľa neho trvať minimálne päť až šesť rokov.

Budovu PKO vlastní mesto, pozemky pod ňou však spoločnosť Henbury Development. Obe strany tak dnes vedú spor o platnosti zmluvy o spolupráci. Súdy rozhodovali o tom, či mestskí poslanci predajom pozemkov pod PKO rozhodli aj o zbúraní objektu a či tak mohol bývalý primátor Andrej Ďurkovský zmluvu o spolupráci pri búraní s Henbury uzavrieť bez ich súhlasu. Vlani v októbri bratislavský Krajský súd rozhodol, že zmluva je platná. Naznačil však, že súhlas či nesúhlas poslancov s búraním by mohol definitívne vyriešiť Najvyšší súd (NS) SR. Mesto naň v novembri minulého roku podalo dovolanie.