Médiá zverejnili mená troch útočníkov z Paríža
- 17:12 15.11.2015
- BRATISLAVA
Grécke úrady v noci nadnes pripustili, že medzi útočníkmi v Paríži mohli byť až dvaja muži, ktorí sa do Francúzska dostali po balkánskej ceste a cez jej vstupnú bránu - Grécko.
Mostefaiovo meno na sociálnej sieti Facebook zverejnil aj Pierre Gorges, primátor mesta Chartres, kde podozrivý od roku 2012 žil. Podľa francúzskych médií Mostefai v zime na prelome rokov 2013-14 strávil niekoľko mesiacov v Sýrii, kam sa dostal z Turecka. Rodina o ňom v poslednom čase nemala žiadne správy. Podľa brata bol nejaký čas v Alžírsku, odkiaľ rodina pochádza. Meno ďalšieho predpokladaného útočníka zverejnil srbský denník Blic, ktorý vo svojom dnešnom vydaní prináša fotokópiu sýrskeho cestovného dokladu nájdeného údajne na mieste jedného z parížskych útokov a vydaného na meno Ahmad Almohammad. Muž má podľa pasu 25 rokov.
Útočníci mohli prísť cez Grécko
Denník Blic neodhaľuje svoj zdroj, z ktorého získal snímku pasu, ale píše, že srbské úrady dostali od francúzskych bezpečnostných zložiek žiadosť o pomoc a sprístupnenie databázy do krajiny prichádzajúcich migrantov. Do západnej Európy sa tento muž dostal cez Srbsko. Francúzske médiá však k identickému príbehu o púti "utečenca" zo Sýrie na západ Európy cez grécky ostrov Leros uvádzajú iné meno - má ísť o Abbdulakbaka B., ktorý sa 3. októbra vylodil na gréckom ostrove Leros, kde ho zaregistrovali podľa smerníc EÚ a odkiaľ sa balkánskou trasou dostal do Francúzska. Grécke úrady v noci nadnes pripustili, že medzi útočníkmi v Paríži mohli byť až dvaja muži, ktorí sa do Francúzska dostali po balkánskej ceste a cez jej vstupnú bránu - Grécko.
Parížsky prokurátor Francois Molins v sobotu potvrdil, že na mieste jedného z výbuchov sa našiel pas Sýrčana narodeného v roku 1990. Prokurátor podotkol, že na rozdiel od Mostefaia, táto osoba francúzskym tajným službám nebola známa. Francúzski vyšetrovatelia zatiaľ nedospeli k záveru, či nájdený pas skutočne patrí útočníkovi. Srbské ministerstvo vnútra dnes informovalo, že držiteľ sýrskeho pasu v októbri prišiel do Srbska, kde požiadal o azyl. Podľa zdrojov zo súdneho lekárstva citovaných rozhlasovou stanicou Europe 1 dvaja z útočníkov mali len 15-18 rokov. Oficiálne túto informáciu nikto nevyvrátil ani nepotvrdil.
Dvaja z útočníkov prišli z Belgicka
Dvaja z celkovo siedmich páchateľov piatkových atentátov v Paríži prišli z Belgicka, informovala dnes belgická prokuratúra s tým, že jeden žil v Bruseli a druhý v neďalekej obci Molenbeek-Saint-Jean.
Prokuratúra súčasne spresnila, že počas sobotňajších policajných razií bolo v oblasti Bruselu zadržaných sedem osôb, ktoré ešte dnes predstúpia pred sudcu. Ten rozhodne o ich prípadnom vzatí do väzby. Podľa prokuratúry vyšetrovatelia pokračujú v preverovaní ich možnej účasti na útokoch v Paríži.
V komuniké belgickej federálnej prokuratúry sa uvádza, že francúzski vyšetrovatelia identifikovali ako možných páchateľov útokov v Paríži dvoch občanov Francúzska žijúcich v Bruseli a Molenbeeku.
Bližšie informácie o páchateľov útokov a zadržaných podozrivých prokuratúra odmietla uviesť. Dodala, že do Bruseli pricestoval aj francúzsky vyšetrovací tím, ktorí bude s belgickými kolegami viesť výsluchy zadržaných a skúmať dôkazový materiál zhabaný počas sobotňajších razií.
Vo Francúzsku od dnes platí trojdňový štátny smútok
Francúzsko si od dnešného dňa až do utorka uctieva pamiatku obetí piatkových teroristických útokov v Paríži. Štátny smútok bude trvať od dnes až do utorka, vyplýva z dekrétu, ktorý v sobotu vydal prezident Francois Hollande. Ako uviedli francúzske médiá, vyhlásenie štátneho smútku je vo Francúzsku výnimočnou udalosťou: počas trvania V. republiky k tomu doteraz došlo len päťkrát: po úmrtiach prezidentov: generála Charlesa de Gaulla, Georgea Pompidoua a Francoisa Mitterranda, po útokoch na USA z 11. septembra 2001 a po januárových atentátoch v Paríži, kde islamistické komandá zabili spolu 17 ľudí. Dnes vyhlásený štátny smútok je zároveň prvým, ktorý bude trvať až tri dni.
Dnešok bude dňom stíšenia, konštatujú francúzske médiá, podľa ktorých dnes v Parížskej oblasti zostanú zavreté všetky kultúrne ustanovizne. Podvečer sa v parížskej katedrále Notre-Dame uskutoční zádušná omša za obete útokov, ktorú odslúži kardinál André Vingt-Trois, parížsky arcibiskup. V pondelok na poludnie si občania v celom Francúzsku minútou ticha uctia pamiatku obetí najtragickejších atentátov v krajine od konca druhej svetovej vojny. Počas dňa Hollande vystúpi vo Versailles pred Kongresom - poslancami oboch komôr parlamentu. Stane sa tak prvýkrát od odvtedy, ako sa ujal funkcie hlavy štátu.
Francúzi demonštrovali aj napriek výnimočnému stavu
Napriek výnimočnému stavu, ktorý po piatkových útokoch v Paríži vyhlásil prezident Hollande na celom území Francúzska, sa v sobotu v mnohých mestách konali zhromaždenia na uctenie si pamiatky obetí, na podporu zranených a pozostalých, ako aj proti terorizmu. V samotnom Paríži sú demonštrácie na verejných miestach zakázané až do 19. novembra, oznámila parížska prefektúra podľa spravodajskej stanice RTL. Rovnaké odporúčanie vydali napríklad aj radnice v Bordeaux, Toulouse či Besansone. Parížania v sobotu namiesto účasti na masovej demonštrácii prichádzali k miestam útokov, zapaľovali tam sviečky, kládli kvety, modlili sa či diskutovali.
Manifestácie proti terorizmu sa však v sobotu uskutočnili v mestách Grenoble, Arras, Bourges, Lavale, Metz, Tours, Orleáns či Lille a ďalších. Zhromaždenia mali podľa RTL pokojný priebeh, len v niektorých mestách - ako v Lille - sa ozývali hlasy volajúce po vyhostení islamistov z krajiny. Veľká časť demonštrácií bola iniciovaná prostredníctvom sociálnych sietí. Ako informovali francúzske médií, parížsky arcibiskup, kardinál André Vingt-Trois, dnes o 18.30 h v katedrále Notre-Dame odslúži zádušnú omšu za obete útokov. Zhromaždenia na podporu Francúzska sa v sobotu konalo aj v mnohých mestách Európy i v zámorí.
Sarkozy vyzval Rusko a Západ na vytvorenie spoločnej koalície proti IS
Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy dnes vyzval na vytvorenie jednotnej medzinárodnej koalície na boj proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii. Sarkozyho výzva je reakciou na piatkové atentáty v Paríži, ktoré si vyžiadali najmenej 129 obetí na životoch. K zodpovednosti za útoky sa prihlásil práve IS, aby tak potrestal Francúzsko za jeho politiku na Blízkom východe. "Musíme vyvodiť dôsledky zo situácie v Sýrii. V snahe zničiť Dáiš potrebujeme každého, aj Rusov," zdôraznil Sarkozy, ktorý dnes po stretnutí s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vyhlásil, že v Sýrii by nemali byť dve koalície - jedna pod vedením USA a druhá ruská. Obe tieto koalície deklarujú, že ich cieľom je zničenie IS, ale na jeho splnenie používajú rozdielne metódy a rozdielny je aj nich názor na spôsob, ako ozbrojený konflikt v Sýrii ukončiť, konštatovala agentúra Reuters.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes počas summitu skupiny G20 v Turecku uviedol, že ešte je priskoro hovoriť o zblížení pozícií medzi Ruskom a Západom, ktoré sa po útokoch v Paríži očakávalo.
Rusko od konca septembra podniká v Sýrii nálety na pozície povstalcov ktoré majú za cieľ pomôcť armáde prezidenta Bašára Asada pokračovať v jej ofenzíve. Západ však tvrdí, že ruské lietadlá útočia aj na pozície povstalcov bojujúcich na strane umiernenej opozície podporovanej západnými štátmi. Sarkozy vyhlásil, že v rozhovore s Hollandom apeloval aj na prijatie novej imigračnej a bezpečnostnej politiky v rámci EÚ, sprísnenie trestov pre tých, ktorí navštevujú webové stránky radikálnych islamistov, ako aj pre tých, ktorí sú podozriví z pridania sa k boju džihádistických skupín v zahraničí.
EK vyzvala online platformy, aby po útoku na Fica bojovali proti dezinformáciám
Európska komisia vyzvala najväčšie digitálne platformy vrátane Facebooku či TikToku, aby bojovali proti akýmkoľvek šíriacim sa dezinformáciám založeným na záberoch zo stredajšej streľby na Roberta Fica.
Fidesz: Po atentáte na Fica treba zvážiť reguláciu diskusií na internete
Ponaučením zo stredajšieho atentátu na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica je, že aj v Maďarsku by bolo potrebné regulovať diskusie na internete.
Belgický moderátor vyzval na 'odstránenie' premiéra De Croa, vyšetrujú ho
Belgický premiér Alexander De Croo podal vo štvrtok sťažnosť na rozhlasového moderátora, ktorý poslucháčov vyzýval na jeho "odstránenie".
Španielsky kráľ telefonoval Čaputovej, vyjadril solidaritu SR po útoku na Fica
Španielsky kráľ Filip VI. sa vo štvrtok večer telefonicky spojil so slovenskou prezidentkou, aby vyjadril podporu a solidaritu Slovensku v súvislosti s atentátom na Roberta Fica.
USA: Čína nemôže zlepšovať vzťahy so Západom a zároveň podporovať Rusko
Čínsky prezident Si Ťin-pching nemôže zlepšiť vzťahy so Západom a zároveň podporovať Rusko.