Rudolf Hrušínský st. bol obdarený výnimočným hereckým talentom

Český divadelný, filmový a televízny herec a režisér Rudolf Hrušínský st. svoj výnimočný herecký talent predviedol v divácky úspešných, ale aj umelecky hodnotných filmoch. Od jeho narodenia uplynulo dnes 17. októbra 96 rokov.

Pre väčšinu divákov zostal Rudolf Hrušínský st. v pamäti ako dobrácky vojak Josef Švejk vo filme Poslušně hlásim (1957). Jeho nezvyčajný herecký talent ho ale predurčoval na stvárnenie komplikovanejších a aj menej kladných postáv ako bol radový, večne usmiaty vojačik c.k. monarchie.

Rudolf Hrušínský (vlastným menom Rudolf Böhm) sa narodil 17. októbra 1920 v českej obci Nový Etynk, v súčasnosti Nová Včelnice, neďaleko Kamenice nad Lipou. Pochádzal zo starého divadelníckeho rodu, obaja jeho rodičia boli hercami, na túto životnú dráhu sa vydali aj jeho dvaja synovia Rudolf a Jan.

Profesionálnu dráhu Hrušínského možno rozdeliť do troch vývojových období. Svoju hereckú kariéru začal v predvojnovom Divadle D 38. On sám označil za rozhodujúci moment pre svoj ďalší vývoj stretnutie s režisérom Emilom Františkom Burianom. Druhé obdobie Hrušínského hereckého dozrievania bolo spojené s Mestskými divadlami pražskými (MDP), do ktorých ho v roku 1945 angažoval vynikajúci režisér Jiří Frejka. Práve on považoval Hrušínského napriek jeho vtedy mladému veku za zrelého herca a obsadzoval ho do náročných charakterových úloh.

Tretie - najdlhšie a umelecky najbohatšie obdobie - prežil Rudolf Hrušínský ako člen činoherného súboru Národného divadla (ND) v Prahe. Sem sa dostal v roku 1960 zásluhou vtedajšieho šéfa činohry Otomara Krejču.

Hrušínský dokázal svoj talent rozdeliť rovnako medzi divadlo, film, rozhlas a televíziu. Významná je aj jeho práca v dabingu a recitátorské umenie. Režíroval dva filmy - Jarní píseň (1944) a western Pancho se žení (1946).

Jeho debutom na striebornom plátne bola postava študenta v kultovej komédii Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Nakrútil viac ako 100 filmov, ktoré vzácne dokumentujú Hrušínského osobité herectvo. Medzi jeho vrcholné postavy patrí - okrem už spomenutého vojaka Švejka - úloha predsedu MNV vo filme Bíla paní (1965), vrcholná vančurovská kreácia vo filme Rozmarné léto (1967), vynikajúce stvárnenie človeka beštie vo filme Spalovač mrtvol (1968), ako aj láskavo-sadistický eštebácky vychovávateľ v trezorovom filme Jiřího Menzela podľa Hrabalovej predlohy Skřivánci na niti (1969), výrazný introvert vo filme Dým bramborové natě (1976) a harmonický básnik života vo filme Vesničko má středisková. S jeho hereckým umením sa diváci mohli stretnúť aj vo filmoch Jak básnikům chutná život (1987), Obecní škola (1991), Noc rozhodnutí (1993).

Tvorivú cestu Rudolfa Hrušínského narušili udalosti na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia, kedy neskrýval nesúhlas s normalizačným vývojom po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy (august 1968). Vtedajší režim mu za jeho postoj na niekoľko rokov zakázal prácu v divadle - istú dobu pracoval ako taxikár.

Mravnú autoritu Rudolfa Hrušínského st. ocenila československá verejnosť v roku 1990, kedy sa stal dvakrát za sebou poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Je aj spoluautorom knihy Kronika rodu Hrušínských, v ktorej priblížil svoju životnú a umeleckú dráhu, ale aj životnú cestu svojich rodičov a prarodičov.

Rudolf Hrušínský st. zomrel 13. apríla 1994 v Prahe vo veku 73 rokov.