Európa podľa Fica prestala byť bezpečná a stráca prestíž

VŠETKO O UTEČENCOCH

"Európska únia prestala byť bezpečnou zónou, ako sme ju vnímali dlhé desaťročia," povedal v parlamentnej rozprave Fico. Ukázalo sa, že EÚ nedokáže ochrániť svoje hranice, čím Európa podľa predsedu vlády stráca svoju prestíž, pretože nedokáže presadzovať svoje pravidlá. Premiér rovnako upozornil, že vlny migrantov môžu zmeniť politickú mapu v krajinách EÚ, keď proeurópske elity môžu byť vystriedané populistickými a xenofóbnymi zoskupeniami. Ďalšiu hlbokú politickú krízu v Únii si Fico neželá.

Kvóty Slovensko odmietne

Ak Únia schváli kvóty napriek odporu menších štátov, vláda SR podľa premiéra s kvótami súhlasiť nebude. "Nie je možné nanucovať suverénnym štátom, koho a za akých podmienok musia rešpektovať na svojom území," vysvetlil Fico. Slovensku podľa premiéra nikto nemôže nanucovať, čo má alebo nemá robiť. Slovensko v prípade zavedenia kvót podnikne viaceré bezpečnostné opatrenia.

Predseda Smeru-SD zopakoval, že 90 percent migrantov sú ekonomickí migranti. Ľuďom ohrozeným pred vojnou musí Slovensko podľa Fica ukázať solidaritu a pomôcť im, ekonomickí migranti by mali byť vracaní do domovských krajín. Opozícii sa Fico poďakoval za podporu a odmietnutie kvót ako nereálneho opatrenia, ktoré nerieši problém migrantov. Národným záujmom SR zostáva zachovanie slobodného pohybu osôb a integrácie.

Sme za udržateľné riešenie, povedal Lajčák poslancom

Slovensko je za komplexné a udržateľné riešenie migračnej krízy, ktorej momentálne čelí Európa. Táto kríza má však mnoho aspektov, napríklad sociálny, ekonomický či bezpečnostný, a preto táto bezprecedentná kríza nemôže byť riešená administratívne a direktívne. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák v parlamente.

Lajčák poslancom pripomenul stanovisko Slovenska, teda že sme proti kvótam, sme však pripravení ponúknuť materiálnu, technickú, personálnu či finančnú pomoc. Uviedol, že Slovensko by síce mohlo prijať navrhnuté kvóty, ale sme si vedomí, že utečenci by do niekoľkých týždňov odišli. Išlo by podľa neho o "falošnú solidaritu". Ako dodal, tento rok o azyl na Slovensku požiadalo 130 ľudí, ostalo ich tu však len 28. Zároveň zo všetkých, ktorým Slovensko udelilo azyl, tu ostalo žiť len 26 percent.

Ministra mrzí, že dlhé mesiace sa diskusia viedla len o kvótach. Tie podľa neho neriešia lepšie zabezpečenie vonkajšej hranice ani nepomôžu v boji proti pašerákom. Ako uviedol, o návrhoch na riešenie krízy sa začalo diskutovať len nedávno, napríklad v piatok v Prahe na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín Visegrádskej štvorky, Nemecka a Luxemburska. Takisto o komplexných riešeniach ako ochrana hraníc, zriadenie tzv. hot-spots hovorili ministri vnútra v pondelok.

Slovensko žiada zvolanie mimoriadneho summitu lídrov európskej dvadsaťosmičky

Lajčák poslancom takisto vysvetlil, prečo Slovensko žiada zvolanie mimoriadneho summitu lídrov európskej dvadsaťosmičky. Tvrdí, že Európska únia doteraz vždy bola schopná nájsť riešenie, s ktorým sa členské štáty dokázali stotožniť, alebo aspoň s ním žiť. Ako priznal, osobne sa považuje za eurooptimistu a myslí si, že EÚ zmenila Slovensko k lepšiemu, čo je inšpiráciou aj pre iné krajiny. Preto stojí bojovať za to, aby Európska únia ostala Európskou úniou a nenanucovala riešenia administratívnym spôsobom.

Lajčák takisto upozornil na to, že ak EÚ nenájde racionálne a udržateľné riešenie, môže narásť extrémizmus a rasizmus. Pýta sa však, či niekoho zaujíma, aký je názor utečencov na kvóty a ako bude niekto, kto s návrhom kvót prišiel, vyberať utečencov, ktorý by mali ísť na Slovensko. "Mal by ich vyberať ten, kto pozná túto krajinu, jej možnosti, a to nie je EÚ, ale vláda SR," povedal poslancom. Zároveň dodal, že by sme mali počkať, ako bude v praxi fungovať prerozdelenie 40 000 utečencov. "Nenechajme EÚ rozdeliť na koncepte, ktorý v praxi ešte neprešiel," vyzval Lajčák.