Grécke 'nie' jeho pozíciu zhorší, ale eurozóna chce rokovať
- 14:01 02.07.2015
- ATÉNY
Cieľom gréckej vlády je uzavrieť dohodu s veriteľmi v pondelok, deň po referende v Grécku o návrhoch veriteľov. Uviedol to v stredu grécky minister financií Janis Varoufakis s tým, že nezáleží na výsledku referenda. Varoufakis vyhlásil, že Grécko je pripravené prijať "prísne" podmienky nového balíka pomoci výmenou za garancie udržateľnosti gréckeho dlhu.
Zároveň dodal, že v momente, keď sa podarí dosiahnuť dohodu s veriteľmi, Európska centrálna banka môže zvýšiť limit prostriedkov, ktoré posiela do gréckych bánk a to bude znamenať "obnovenie likvidity". "Situácia bánk v Grécku sa vráti do normálu v momente, keď sa podarí dosiahnuť dohodu," povedal Varoufakis. Grécke banky sú od pondelka zatvorené a v krajine sú v platnosti kontroly kapitálu.
Pripravená rokovať je aj eurozóna, ale podmieňuje to gréckym "áno" v referende. Ak Gréci schvália reformy, ktorými veritelia podmieňujú vyplatenie pomoci, je eurozóna okamžite pripravená obnoviť rokovania s Aténami. Uviedol to vo štvrtok francúzsky minister financií Michel Sapin.
Ako dodal, Paríž chce udržať Grécko v eurozóne, negatívny výsledok nedeľňajšieho referenda by však mohol viesť k odchodu krajiny z menovej únie.
Francúzsko podľa neho viedlo diplomatické úsilie s cieľom dohodnúť sa s Gréckom ešte pred referendom, aktivity však ukončilo po stredajšom vystúpení gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý vyzval obyvateľov na odmietnutie reforiem.
Španielsky minister financií Luis de Guindos vo štvrtok uviedol, že eurozóna je pripravená rokovať s Gréckom aj v prípade negatívneho výsledku referenda. "Všetky dvere sú otvorené. Ak budú hlasovať za, tak ich vláda uviedla, že budú pokračovať v rokovaniach..., ale ak budú hlasovať proti, budeme naďalej otvorení rozhovorom," povedal de Guindos.
"Nemôžete sa dohodnúť s niekým, kto vám hovorí 'nie'," povedal Sapin pre televíznu stanicu iTELE a dodal, že po Tsiprasovom prejave sa na tomto postoji zhodli všetci účastníci telekonferencie ministrov financií štátov eurozóny.
Šéf skupiny ministrov financií eurozóny (Eurogroup) Jeroen Dijsselbloem vyhlásil, že "nie" v gréckom referende neposilní rokovaciu pozíciu krajiny. Zároveň dodal, že zamietnutie dohody v referende by dostalo Grécko aj eurozónu do "veľmi ťažkej" situácie. Otázka, ktorá je predmetom referenda, podľa neho nemá "žiadnu relevanciu", keďže záchranný program Grécka sa 30. júna skončil. Zároveň uviedol, že drvivá väčšina Grékov chce zostať v eurozóne a referendum ukáže, či sú pripravení akceptovať úsporné opatrenia, ktoré sú pre zotrvanie v eurozóne nevyhnutné.
Napriek svojej dlhovej kríze je podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga stabilným členom aliancie. "Grécko je silným a oddaným spojencom v našej aliancii. Som si istý, že sa táto situácia nezmení. Gréci niekoľkokrát podčiarkli, že zostanú pri svojich záväzkoch v NATO," povedal Stoltenberg počas návštevy Rumunska.
Odporúčame:
Moody's zhoršila rating Grécka, predpovedá bankrot krajiny
Gréci v referende návrh medzinárodných veriteľov odmietnu
Gréci sú vydieraní, povedzte nie v referende, vyzýva Tsipras
Grécke kroky očami Kažimíra: Tsipras hľadá nepriateľský akt
Grécko chce nový dvojročný záchranný program a odpis dlhov
Londýnčan chce zachrániť Grécko, založil online zbierku
Je to 50 na 50, hovorí o Grexite agentúra S&P
Agentúra Fitch Grécku neverí, zhoršila mu rating
Richter: Nevylučujem, že transakčná daň bude kompletne prehodnotená
Daň z finančných transakcií, ktorá platí od 1. apríla, môže byť po istom čase kompletne prehodnotená.
Káva je čoraz drahšia, cenu ovplyvnia aj clá
Klimatická zmena a s ňou spojené nepriaznivé počasie majú negatívny vplyv na úrodu kávy.
Stres v práci z používania digitálnych technológií pociťuje 63 % Slovákov
Stres v práci z každodenného používania digitálnych technológií má 63 % Slovákov.
Najmenej cenovo dostupné bývanie je v Bratislave a na východe Slovenska
Cenovo najdostupnejšie byty sú v Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.
Trump navrhuje zvýšenie vojenských výdavkov o 13 %
Spojené štáty plánujú zvýšiť vojenské výdavky vo fiškálnom roku 2026 o 13 % až na 1,01 bilióna dolárov. Vyplýva to z požiadavky prezidenta Donalda Trumpa, ktorú zverejnil v pondelok Biely dom.
