Šimpanzy majú mentálne predispozície potrebné pre varenie

Šimpanzy sa rozhodli pre varený batát

Vedci uskutočnili pokus na šimpanzoch z rezervácie Tchimpounga v Konžskej demokratickej republike. Počas neho použili špeciálnu nádobu s falošným dnom. Ak šimpanz vložil do nádoby kus surového sladkého zemiaka, vedci mu ho cez falošné dno zamenili za pečený rovnakej veľkosti.

V 90 percentách prípadov, keď mali priamu možnosť, sa šimpanzy rozhodli pre varený batát. Ak sladký zemiak museli preniesť určitú vzdialenosť, aby si ho mohli "upiecť", rozhodli sa pre varenú variantu v 60 percentách prípadov. Pri rozhodovaní ich pritom neodradilo ani mierne čakanie na prípravu varenej stravy.

Okrem toho približne polovica testovaných jedincov odkladala surový zemiak, ak vedeli, že neskôr im vedci umožnia si ho tepelne upraviť. "Šimpanzy zvyčajne zjedia, čo môžu hneď a nikdy by sa nezriekli jedla, takže vidieť to, bolo veľmi mimoriadne," uviedol spoluautor štúdie Felix Warneken z Harvard University.

Teplá strava sa ľahšie trávi

Hoci uprednostňovanie vareného jedla vedci pozorovali aj u iných živočíchov, šimpanzy týmto testom ukázali, že rozumejú konceptu plánovania, príčiny a dôsledku a oddialeného potešenia, čo sú tri mentálne predispozície potrebné pre varenie.

To otvára otázky, kedy a ako sa predchodca človeka naučil tepelne spracovávať potravu. Vedci v minulosti naznačovali, že táto schopnosť súvisela s danosťou založiť oheň a že varená strava bola príčinou fyziologického rozvoja, keďže teplá strava sa ľahšie trávi.

"Pochopenie, kedy a ako sa udiala táto zmena v jedálničku je vážny problém v biológii," uviedli v štúdii Warneken a spoluautorka Alexandra Rosati z Yale University. "Ak sú mentálne schopnosti potrebné na varenie prítomné u šimpanzov, podporuje to tvrdenia, že skrotenie ohňa človekom rýchlo viedlo k vareniu potravy," vyhlásili tiež.

Informácie pochádzajú z webových stránok www.theguardian.com a www.time.com.