Manifestácia mala podľa predsedu ÚPN vplyv na pád režimu
Ukrajinci na kyjevskom Majdane nemali podľa predsedu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka toľko šťastia, ako naši veriaci na sviečkovej manifestácii pred 27 rokmi na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Ako povedal v stredu pre agentúru SITA, aj v tejto súvislosti si oveľa hlbšie uvedomuje aktuálnosť významu a poslania Ústavu pamäti národa pre dnešnú dobu.
Súvisiace:
Bratislava si pripomenie výročie sviečkovej manifestácie
"Jeho prioritou je uctiť si aj Deň zápasu za ľudské práva a náboženskú slobodu, ktorým si v súčasnosti pripomíname sviečkovú manifestáciu, ako jedno z najvýznamnejších vystúpení občanov a zvlášť katolíckych veriacich proti komunistickému režimu v bývalom Československu," povedal.
Chceli úplné dodržiavanie ľudských práv
Krajňák pripomenul, že manifestáciu zorganizovali predstavitelia podzemnej Cirkvi a katolíckeho disentu. Jednou z hlavných požiadaviek účastníkov sviečkovej manifestácie bolo úplné dodržiavanie ľudských práv v bývalom Československu.
"Ústav pamäti národa v minulom roku pripravil pre študentov stredných a vysokých škôl sériu informačných letákov, medzi ktorými je jeden venovaný aj Bratislavskému Veľkému piatku. Sú v ňom základné informácie o sviečkovej manifestácii. V letáku je uvedené, že na Hviezdoslavom námestí bolo až 3500 účastníkov. V priľahlých bratislavských uličkách sa nachádzalo ďalších niekoľko tisíc, čo celkovo mohlo znamenať 10 000 účastníkov manifestácie. Zasahujúcich príslušníkov vtedajšej Verejnej bezpečnosti bolo 1061, ktorí zadržali 141 občanov a počas zásahu priamo zranili 14 účastníkov manifestácie," povedal.
Mala by byť symbolom odporu proti komunistickému režimu
Podľa Krajňáka bez odvahy organizátorov zhromaždenia by sme sa dnes nemali čím pochváliť, ani na čo spomínať. "Moja vďaka však patrí aj tým mnohým menej známym, vyšetrovaným, zbitým a od prúdov vodného dela premočeným účastníkom manifestácie. Teda všetkým tým, ktorí pred 27 rokmi s odvahou stáli iba so zažatými sviecami oproti ozbrojeným príslušníkom vtedajšej Verejnej bezpečnosti, symbolizujúcej komunistickú totalitnú moc," zdôraznil s tým, že kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a osobným utrpením mnohých zo zhromaždených účastníkov môžeme hodnotiť sviečkovú manifestáciu ako udalosť celospoločenského významu. Manifestácia mala rozhodujúci vplyv na postupný pád totalitného komunistického režimu v bývalom Československu.
Podľa predsedu ÚPN je v záujme Ústavu pamäti národa, aby sme dnešnej mladej generácii ponúkli príklad nenásilného odporu proti akejkoľvek totalite. "Aby už nikdy netiekla krv pre rozdielne politické názory alebo náboženské presvedčenie. Je v záujme našej spoločnosti, aby toto protestné zhromaždenie občanov, ktoré si dnes pripomíname, bolo navždy zapísané ako nezmazateľný medzník v novodobej histórii slovenského národa, aby sviečková manifestácia bola pre Slovákov trvalým symbolom odporu proti komunistickému režimu," dodal.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Bratislava si pripomenie výročie sviečkovej manifestácie
"Jeho prioritou je uctiť si aj Deň zápasu za ľudské práva a náboženskú slobodu, ktorým si v súčasnosti pripomíname sviečkovú manifestáciu, ako jedno z najvýznamnejších vystúpení občanov a zvlášť katolíckych veriacich proti komunistickému režimu v bývalom Československu," povedal.
Chceli úplné dodržiavanie ľudských práv
Krajňák pripomenul, že manifestáciu zorganizovali predstavitelia podzemnej Cirkvi a katolíckeho disentu. Jednou z hlavných požiadaviek účastníkov sviečkovej manifestácie bolo úplné dodržiavanie ľudských práv v bývalom Československu.
"Ústav pamäti národa v minulom roku pripravil pre študentov stredných a vysokých škôl sériu informačných letákov, medzi ktorými je jeden venovaný aj Bratislavskému Veľkému piatku. Sú v ňom základné informácie o sviečkovej manifestácii. V letáku je uvedené, že na Hviezdoslavom námestí bolo až 3500 účastníkov. V priľahlých bratislavských uličkách sa nachádzalo ďalších niekoľko tisíc, čo celkovo mohlo znamenať 10 000 účastníkov manifestácie. Zasahujúcich príslušníkov vtedajšej Verejnej bezpečnosti bolo 1061, ktorí zadržali 141 občanov a počas zásahu priamo zranili 14 účastníkov manifestácie," povedal.
Mala by byť symbolom odporu proti komunistickému režimu
Podľa Krajňáka bez odvahy organizátorov zhromaždenia by sme sa dnes nemali čím pochváliť, ani na čo spomínať. "Moja vďaka však patrí aj tým mnohým menej známym, vyšetrovaným, zbitým a od prúdov vodného dela premočeným účastníkom manifestácie. Teda všetkým tým, ktorí pred 27 rokmi s odvahou stáli iba so zažatými sviecami oproti ozbrojeným príslušníkom vtedajšej Verejnej bezpečnosti, symbolizujúcej komunistickú totalitnú moc," zdôraznil s tým, že kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a osobným utrpením mnohých zo zhromaždených účastníkov môžeme hodnotiť sviečkovú manifestáciu ako udalosť celospoločenského významu. Manifestácia mala rozhodujúci vplyv na postupný pád totalitného komunistického režimu v bývalom Československu.
Podľa predsedu ÚPN je v záujme Ústavu pamäti národa, aby sme dnešnej mladej generácii ponúkli príklad nenásilného odporu proti akejkoľvek totalite. "Aby už nikdy netiekla krv pre rozdielne politické názory alebo náboženské presvedčenie. Je v záujme našej spoločnosti, aby toto protestné zhromaždenie občanov, ktoré si dnes pripomíname, bolo navždy zapísané ako nezmazateľný medzník v novodobej histórii slovenského národa, aby sviečková manifestácia bola pre Slovákov trvalým symbolom odporu proti komunistickému režimu," dodal.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Polícia eviduje neúspešné pokusy o podvod na senioroch,opäť apeluje na opatrnosť
DNES - 16:47Domáce
V priebehu minulého týždňa zaznamenali policajti na území Bratislavského kraja dva prípady, našťastie, neúspešných pokusov o podvodné vylákanie peňazí od seniorov.
M. Šutaj Eštok: Hlas-SD chce rokovať o úprave transakčnej dane pre živnostníkov
DNES - 16:20Domáce
Strana Hlas-SD chce na koaličnej rade hovoriť o tom, aby transakčná daň nemusela platiť pre drobných živnostníkov.
Šutaj Eštok: Hlas odmieta akúkoľvek diskusiu o možných scenároch vystúpenia z EÚ
DNES - 13:35Domáce
Koaličný Hlas-SD odmieta akúkoľvek diskusiu o možných scenároch vystúpenia Slovenska z Európskej únie.
Premiér sa poďakoval pracujúcim, sviatok práce označil za mimoriadne dôležitý
DNES - 13:25Domáce
Sviatok práce, ktorý sa oslavuje 1. mája, je „mimoriadne vážny a dôležitý“ štátny sviatok.
SHMÚ: V posledných desaťročiach je náročné nájsť rozkvitnutú čerešňu na 1. mája
DNES - 12:05Domáce
Ľudia, ktorí chcú tento rok naplniť tradíciu prvomájového bozku pod rozkvitnutou čerešňou, by sa na Slovensku mali vybrať do polôh nad 700 metrov nad morom (m n. m.).
Vosveteit.sk
