Porovnanie justície v štátoch EÚ: Ako dopadlo Slovensko?

Európska komisia vydala dnes porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2015, ktorý poskytuje prehľad kvality, nezávislosti a efektívnosti justičných systémov členských štátov.

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície je informačný nástroj, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom dosiahnuť efektívnejšie fungovanie súdnictva poskytovaním objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných údajov o občianskych, obchodných a správnych justičných systémoch.

"V roku 2014 sa väčšina členských štátov zapájala do reformovania justičného systému. Komisia toto úsilie víta a podporuje. Efektívnejšie justičné systémy vedú k zvýšeniu dôvery medzi členskými štátmi. Justičné reformy potrebujú čas na to, aby priniesli výsledky, v novom porovnávacom prehľade však vidíme niektoré povzbudzujúce signály. Som presvedčená, že členské štáty budú s odhodlaním a nasadením pokračovať v reformnom úsilí," uviedla eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Zozbierané informácie z tejto oblasti prispievajú tiež k európskemu semestru, čiže každoročnému procesu koordinácie hospodárskej politiky EÚ. Porovnávací prehľad v oblasti justície pomáha spolu s hodnoteniami jednotlivých krajín identifikovať prípadné nedostatky. Súčasne nabáda členské štáty, aby v tejto oblasti v prípade potreby uskutočňovali štrukturálne reformy.

Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2015 naznačujú, že v členských štátoch možno pozorovať zlepšenie efektívnosti justičných systémov. Situácia sa však výrazne líši v závislosti od príslušného členského štátu a ukazovateľa.

Správa EK vyzýva na dôraznejšie úsilie pri využívaní nástroje informačných a komunikačných technológií (IKT) pre súdne systémy. Tu sú značné rozdiely medzi členskými štátmi - tak v oblasti IKT, ako aj v oblasti elektronickej komunikácie medzi súdmi a spornými stranami.

V správe sa tiež konštatuje, že vo väčšine členských štátov sa viac ako 20 percent sudcov zúčastnilo na kontinuálnej odbornej príprave v oblasti práva EÚ alebo práva iného členského štátu, čo prevyšuje päťpercentný ročný cieľ právnikov, ktorí sa musia zúčastniť na odbornej príprave. Cieľom je dosiahnuť do roku 2020 úroveň 50 percent.

EK ocenila, že väčšina členských štátov umožňuje širokej verejnosti bezplatný on-line prístup k rozsudkom v občianskych a obchodných veciach, na druhej strane je deficit v zastúpení žien. Platí, že čím vyšší je súd, tým nižší je podiel sudkýň. Aj keď podiel profesionálnych sudkýň na prvom a druhom stupni vykazuje pozitívny trend, na najvyššie súdy väčšiny členských štátov ešte stále čaká dlhá cesta smerom k vyváženému zastúpeniu mužov a žien v pomere 40 ku 60 percent.

V poradí už tretie vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície (po rokoch 2013 a 2014) sa snaží identifikovať možné trendy v troch kľúčových oblastiach: efektívnosť, kvalita a nezávislosť súdnictva.

V porovnávacom prehľade sú zahrnuté nové parametre, ako je využívanie a podpora alternatívnych metód riešenia sporov vrátane spotrebiteľských sporov, kvalita on-line konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, komunikačné politiky súdov a podiel profesionálnych sudkýň.

Slovenská justícia v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ

Z 25 členských krajín, ktoré poskytli potrebné údaje bola SR v rokoch 2010-13

• na 17. mieste z hľadiska rýchlosti riešenia občianskych obchodných a administratívnych sporov (trvanie okolo 200 dní)
• na 20. mieste z hľadiska rýchlosti riešenia trestných obchodných a administratívnych sporov (380-500 dní)
• pri čisto administratívnych sporov medzi občanmi a samosprávnymi orgánmi obsadila za posledné dva roky 17. priečku (okolo 750 dní)