Eurokomisia Slovensku prognózuje rýchlejší rast HDP

Brusel tak zostáva mierne pesimistickejší ako centrálna banka a rezort financií, ktoré v uplynulých týždňoch zhodne navýšili odhad rastu slovenského hospodárstva na tento rok na 2,9 percenta. Pri svojej poslednej prognóze z novembra minulého roku pritom komisia predpovedala Slovensku na rok 2015 rast na úrovni 2,5 percenta a pre rok 2016 vo výške 3,3 percenta.

Investície by mali podporiť expanziu v automobilovom priemysle

Podobne ako domáce inštitúcie aj Európska komisia očakáva, že hlavným ťahúňom slovenského rastu zostane domáci dopyt. "Súkromná spotreba bude poháňaná aj sériou zmien na trhu práce, ktoré sú účinné od roku 2015, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy a zníženia odvodov pracovníkov s nízkymi príjmami," konštatuje v zimnej prognóze komisia.

Okrem toho by mal pokračovať rast investícií, ktorý by mali v nasledujúcich dvoch rokoch podporiť aj plány na expanziu v automobilovom priemysle.

Inflácia by mala zrýchliť

Komisia má však v porovnaní s centrálnou bankou a rezortom financií mierne odlišný pohľad aj na očakávaný vývoj spotrebiteľských cien. Kým domáce inštitúcie aktuálne predpovedajú v roku 2015 pokračujúcu stagnáciu cien, Brusel hovorí o ich miernom raste na úrovni 0,4 percenta.

Inflácia by mala v roku 2016 zrýchliť na 1,3 percenta. Podľa komisie totiž infláciu podporí zvyšovanie cien v službách v nadväznosti na oživovanie domáceho dopytu. V jesennej prognóze pritom predpovedala rast cien pre tento rok o 0,7 percenta a pre budúci rok o 1,4 percenta. Na trhu práce Brusel očakáva pokračovanie znižovania nezamestnanosti z vlaňajších 13,4 percenta na 12,8 percenta v roku 2015 a 12,1 percenta v roku 2016.

Vo verejných financiách Brusel predpovedá, že slovenskej vláde sa podarí udržať schodok verejných financií v nasledujúcich dvoch rokoch pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Tento rok by mal dosiahnuť 2,8 percenta výkonu ekonomiky a v roku 2016 komisia prognózuje jeho pokles na 2,6 percenta hrubého domáceho produktu.

Verejným financiám na jednej strane pomôže rozšírenie daňovej bázy pri dani z príjmov a pokračovanie zvyšovania efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty, na druhej strane na zvyšovanie deficitu bude pôsobiť podpora výdavkov na výskum a vývoj, zvýšené výdavky na aktívne politiky trhu práce a vzdelávanie či zníženie odvodov nízkopríjmových zamestnancov, píše komisia.