Po 18. rokoch sa začne proces v kauze popravy mafiánskeho bossa Sýkoru

Po približne piatich mesiacoch študovania rozsiahleho spisového materiálu sudca Okresného súdu Bratislava 1 vytýčil termín procesu v kauze vraždy bratislavského bossa a zakladateľa skupiny sýkorovcov - Miroslava Sýkoru, ktorého zavraždili v roku 1997 v Bratislave.

Proces sa začne v marci tohto roku. Z vraždy Sýkoru sú obvinení Marek L., Richard B. prezývaný Kofola, Milan M. a Ľuboš F., považovaný za bossa nitrianskeho podsvetia. "Po oboznámení sa s rozsiahlym spisovým materiálom v tejto trestnej veci bol vytýčený termín hlavného pojednávania na 10. a 11. marca," uviedol dnes na otázku TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave (KS) Pavol Adamčiak.

Na Okresný súd Bratislava I bola podaná obžaloba v druhej polovici júla minulého roka. Trojica z obvinených Marek L., Richard B. a Milan M. sa dostali po podaní obžaloby na slobodu 17. júla 2014, a to pre procesnú chybu prokurátorky. Námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky vtedy konštatoval pochybenie tejto prokurátorky Generálnej prokuratúry (GP) v prípade prepustenia trojice a podal disciplinárnej komisii návrh na začatie disciplinárneho konania. Obvinený Ľuboš F., ktorého odsúdili v inej ekonomickej trestnej veci v kauze nitrianskeho cukrovaru na trojročný trest odňatia slobody, je v súčasnosti v ústave na výkon trestu. Na takýto trest ho právoplatne v septembri 2013 odsúdil odvolací Krajský súd v Nitre, keď ho predtým okresný súd uznal vinným za vydieranie aj za útok na verejného činiteľa. Ľubošovi F. uplynula lehota na podmienečné prepustenie z výkonu trestu minulý rok v októbri.

Štvoricu páchateľov obvinili z vraždy Sýkoru až v roku 2013 - teda po 16 rokoch od skutku. Vo februári 1997 prišiel vtedajší boss na parkovisko hotela Holiday Inn na Bajkalskej ulici v Bratislave. Útočníci spustili na muža streľbu, ktorej podľahol.

O jeho smrti bolo viacero teórií, z ktorých prevažovala najmä tá, že sa na nej podieľala osoba z bratislavského podsvetia Peter Križanovič pod prezývkou Duran, ktorý sa krátko pred atentátom na Miroslava Sýkoru stal obeťou neúspešného atentátu údajne skupiny sýkorovcov. Duran pri streľbe prišiel o dolnú končatinu, neskoršie po Sýkorovej smrti bol zavraždený vo veku 27 rokov pri bombovom atentáte v Petržalke, keď nálož bola umiestnená v aute, ktoré bolo zaparkované hneď vedľa Duranovho. Vybuchla v momente, keď Duran nastupoval do svojho auta. Za jeho smrťou mali údajne stáť spory týkajúce sa rozdeľovania ukradnutých takmer 200 miliónov slovenských korún z pobočky Všeobecnej úverovej banky v Nitre. V súvislosti s delením peňazí z tejto historickej krádeže dochádzalo v Bratislave a po celom Slovensku k vraždám a násilnostiam. Meno Sýkoru je naďalej v Bratislave známe a silné, aj keď jeden z jeho nástupcov František B. (nachádza sa v súčasnosti vo väzbe za drogovú trestnú činnosť, poznámka TASR) tvrdí, že skupina ako celok už dávno neexistuje.

Sýkora patril medzi nadpriemerne inteligentných mužov bratislavského podsvetia. Vysokoškolské štúdium začal na elitnej diplomatickej škole v Moskve. Jeho otec pôsobil ako diplomat na Ukrajine a neskoršie v Rusku. Sýkora po návrate na Slovensko necelý rok študoval v Bratislave žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už počas vysokoškolského štúdia vytvoril okolo seba silnú skupinu mužov, ktorí krátko po Nežnej revolúcii pôsobili najmä ako výpalníci, vydierači, aktéri veľkých krádeží a biele kone. Spočiatku sa venoval menšej trestnej činnosti ako napríklad obchodu s kaviárom, hazardným hrám, falšovaniu dokumentov, kupliarstvu a podobne.

Okolo Sýkoru sa pohybovali na začiatku 90. rokov po rusky hovoriace osoby. Neskôr začal grupovať svoju skupinu z bývalých bratislavských biletárov a vekslákov, medzi ktorými boli po jeho smrti aj štyria najvplyvnejší ľudia, a to neskoršie zavraždený Peter Čongárdy, alias Čongi, Róbert L., alias Kýbel, po ktorom sa v súčasnosti pátra, a ktorý je obvinený minimálne z desiatich vrážd. Ďalej Ladislav Bališ, ktorého právoplatne odsúdil Najvyšší súd SR minulý rok v máji na 25 rokov odňatia slobody, napokon spomínaný František B., obžalovaný z vydierania bývalej krčmy U Matúša a obvinený z drogovej trestnej činnosti. Podľa viacerých neoficiálnych zdrojov metódy, ktoré neskôr uplatňoval Sýkora v bratislavskom a napokon aj celoslovenskom podsvetí, sa "naučil" v Rusku. Skupina sýkorovcov začala vznikať a pôsobiť v polovici 90. rokov, kedy ešte "nefungovala" v hlavnom meste skupina piťovcov z Lamača a vplyv v Bratislave mali len skupiny svobodovcov, takáčovcov, neskôr skupina jakšikovcov a menší vplyv skupina suchánkovcov.

Členovia skupiny sa navzájom nepoznali. Sýkora používal sofistikované metódy. Vyššie postavení členovia jeho skupiny pri získavaní finančných prostriedkov neuplatňovali hrubú silu, ale zastrašovanie prostredníctvom najatých, v posilňovniach vytrénovaných silákov, ktorí dostali prezývku "hrubokrkí". Získané peniaze Sýkora nemíňal, ale po "prepraní" prostredníctvom komplicov ich investoval do svojich firiem.

Sýkoru podozrievali z vraždy Róberta Remiáša, ktorá sa stala 29. apríla 1996 v Karlovej Vsi v Bratislave. Obvinený z nej bol aj Jozef R., prezývaný Potkan. Sýkora mal údajne prepojenie s vtedajším vedením Slovenskej informačnej služby (SIS). Krátko pred smrťou sa Sýkora chválil, že jeho majetok presiahol miliardové hodnoty aj s tým, že nemal problém nechať zbiť poslanca Národnej rady SR a bývalého známeho speváka, keďže mu robil "problémy" v jednom z jeho podnikov.