Belafonte, Miyazaki, O'Hara a Carriere dostali čestné Oscary

Tie im udelila Správna rada americkej Akadémie filmových umení a vied, pričom 87-ročný Belafonte dostal Humanitárnu cenu Jeana Hersholta, zvyšní traja menovaní získali čestné Oscary. Šiesty ročník udeľovania Governors Awards sa konal v Hollywood & Highland Center.

Harry Belafonte počas svojej kariéry vydal 30 štúdiových albumov, z ktorých najúspešnejšie sú Belafonte (1956), Calypso (1956), An Evening With Belafonte (1957) Jump Up Calypso (1961) a Midnight Special (1962). Účinkoval vo filmoch ako Jasná cesta (1953), Carmen Jones (1954), Hráč (1992), Kansas City (1996), Atentát v Ambassadore (2006). Od roku 1987 pôsobí ako veľvyslanec dobrej vôle UNICEF a taktiež sa zasadzuje za práva menšín.

Osemdesiattriročný Jean-Claude Carriere je držiteľom najvýznamnejších ocenení vo svete filmu, od Oscara, cez francúzsku cenu Cézar, britskú BAFTA až po Zlatú palmu z Cannes. Kariéru odštartoval ako spisovateľ. Ako 23-ročnému mu vyšiel prvý román Lézard, vďaka ktorému sa dostal k slávnemu francúzskemu režisérovi Jacquesovi Tatimu.

Do dejín svetovej kinematografie vstúpil predovšetkým vďaka spolupráci s legendou európskeho filmu Luisom Buňuelom. Ten si Carriera vybral v roku 1963, keď hľadal spoluscenáristu pre snímku Denník komornej (1964). Spolu nakrútili aj filmy Kráska dňa (1967), Mliečna dráha (1969), Skrytý pôvab buržoázie (1972), Prízrak slobody (1974) a Ten tajomný predmet túžby (1977).

Francúzsky umelec svoj podpis zanechal aj pod slávnou adaptáciou kultového diela českého spisovateľa Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia (1988) či na filme Cyrano z Bergeracu (1990), z ktorého sa stal medzinárodný hit. Spolupracoval aj s režisérom Michaelom Henekem na scenári snímky Biela stuha (2009), ktorá sa stala Európskym filmom roka 2009, vyhral v Cannes a bol nemeckým národným kandidátom na Oscara.

Sedemdesiattriročný Hayao Miyazaki je spoluzakladateľom animátorského štúdia Ghibli. Na konte má filmy ako Naušika z Veterného údolia (1984), Môj sused Totoro (1988), Princezná Mononoke (1997), Cesta do fantázie (2001), za ktorý v roku 2003 získal Oscara, či Ponyo z útesu nad morom (2008).

Na mnohých filmoch spolupracoval aj ako scenárista. V septembri 2013 oznámil, že film Kaze tachinu (2013) je jeho posledným. Po ukončení filmovej kariéry sa chce venovať kresleniu komiksov.

Deväťdesiatštyriročná Maureen O'Hara je známa napríklad z filmov Moja írska Molly (1938), Zvonár u Matky Božej (1939), Čierna labuť (1942), Sentimentálna cesta (1946), Slávny žrebec (1951), Náš človek v Havane (1959), Červený koníček (1973), Sám a sám (1991) alebo Posledný tanec (2000). V roku 2004 vydala autobiografiu s názvom 'Tis Herself.