• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Nedeľa, 8.12.2019Meniny má Marína
Bratislava

Najvyšší dlh medzi mestami má Žilina, ťaží ju úver od štátu

  • 7:11 07.10.2014
  • BRATISLAVA
Najvyšší dlh medzi mestami má Žilina, ťaží ju úver od štátu

Spomedzi päťdesiatich najväčších slovenských miest svoje hospodárenie najviac zlepšili mestá Trenčín, Trebišov a Lučenec.

Ku koncu roka 2013 mala spomedzi 50 najväčších miest Slovenska najvyšší dlh Žilina a to 77,1 percenta. V jej dlhu je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA, ktorý mesto postupne spláca. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ INEKO Peter Goliáš.

Druhý najvyšší dlh v rámci slovenských miest má Púchov, a to 50,8 percenta. Na nasledujúcich priečkach sa nachádzajú Čadca (46,3 percenta), Brezno (43,3 percenta) a Liptovský Mikuláš (41,8 percenta). Bratislava mala piate najvyššie zadlženie, a to na úrovni 39,1 percenta, pričom toto zadlženie predstavuje sumárny údaj za magistrát a všetky mestské časti.

Súvisiace:

V rebríčku transparentnosti slovenských miest ohúril Vranov

Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval 56,6 percenta, štatistiku vylepšilo započítanie prevažne nižších dlhov mestských častí. Košice obsadili 24 pozíciu s dlhom 24,9 percenta.

Mestá hospodárenie zlepšujú

Naopak, najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa obstáli mestá Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany a Sereď, ktoré nemali ku koncu roka 2013 žiadny dlh. Minimálny dlh mali aj Kežmarok (0,8 percenta) a Poprad (0,9 percenta). Priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest na Slovensku bola ku koncu roka 2013 na úrovni 28,2 percenta bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo v prepočte predstavuje 166 eur na obyvateľa. Ku koncu roka 2012 to bolo 31 percent, čiže 178 eur na obyvateľa.

Spomedzi 50 najväčších slovenských miest svoje hospodárenie najviac zlepšili mestá Trenčín, Trebišov a Lučenec. Tieto mestá dokázali medzi rokmi 2010 a 2013 zvýšiť skóre finančného zdravia podľa metodiky INEKO o viac ako jeden bod na škále nula až šesť. Znamená to, že dokázali zlepšiť všetky alebo veľkú časť z ukazovateľov ako celkový dlh mesta, dlhová služba, záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, bilancia bežného a kapitálového účtu a okamžitá likvidita. Najviac sa zhoršilo finančné zdravie Nových Zámkov (o 1,02 bodu), Banskej Bystrice (o 0,48 bodu) a Považskej Bystrice (o 0,43 bodu).

Mestá každoročne zlepšujú svoje hospodárenie aj z pohľadu bilancie bežného a kapitálového účtu. Ako uvádza inštitút na svojej internetovej stránke, bežné príjmy prevýšili výdavky v roku 2013 v priemere o 6,60 percenta. "Mestá teda hospodária prebytkovo a z roka na rok ešte stále dokážu tento prebytok zvyšovať," konštatuje Tunega.

Kríza ovplyvnila príjmy samospráv

Podľa inštitútu INEKO za roky 2010 až 2013 podstatne zlepšili svoje hospodárenie najväčšie mestá. Ako však dodáva Matej Tunega, analytik spolupracujúci s inštitútom INEKO, "ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie, oproti mestu, ktoré už malo dobré finančné zdravie. Také mesto má podstatne nižšiu možnosť zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré malo zlú známku".

V rebríčku skokanov sa preto podľa jeho slov na prvých miestach umiestňujú najmä mestá, ktoré boli v roku 2010 v horšom stave a dokázali sa zlepšiť, a naopak, na posledných miestach sú najmä mestá, ktoré mali v roku 2010 vyššie známky finančného zdravia.

Podľa Tunegu hospodárenie samospráv v roku 2010 bolo negatívne poznamenané finančnou krízou, pre ktorú klesli príjmy samospráv. "Zlepšenie do roku 2013 môže súvisieť s tlakom vlád, ktoré prenášali časť potrebného šetrenia, konsolidácie verejných financií na plecia samospráv, ale aj s lepším informovaním verejnosti o hospodárení miest," objasňuje Tunega.

Vitalitu miest určuje aj skóre

Samosprávy, napríklad mestá, pritom môžu dosahovať skóre v intervale nula až šesť, kde hodnoty nad tri naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre. Čím je číslo vyššie, tým ide o lepší výsledok pre mesto.

Vyššie skóre ako päť získalo celkovo 11 z 50 hodnotených miest. Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou. Na vedúce priečky sa dostali Topoľčany, Hlohovec, Poprad, Sereď či Nové Mesto nad Váhom. Skóre medzi štyri a päť dosiahlo 22 miest, radia sa tak medzi relatívne finančne stabilné mestá. Zvyšných 17 miest získalo síce skóre nad tri, no len tesne, čo signalizuje ich nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti. Na koniec tejto skupiny patria Nové Zámky so skóre 3,07, ale aj Bratislava so skóre 3,44 a Košice s 3,74.

Zdieľať tento článok na Facebooku
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Kamenický: Nápady o rozpočtovom provizóriu v roku 2020 sú scestné

Kamenický: Nápady o rozpočtovom provizóriu v roku 2020 sú scestné

VČERA - 14:05Ekonomické

Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v diskusii s predsedom poslaneckého klubu opozičného hnutia OĽaNO Eduardom Hegerom.

V sušenom ovocí našli rakovinotvornú látku, prekročila limit

V sušenom ovocí našli rakovinotvornú látku, prekročila limit

20:30 06.12.2019Ekonomické

Laboratórna analýza preukázala u sušených fíg prekročenie maximálne povoleného obsahu aflatoxínu.

Tipos funguje bez obmedzení, dočasne ho vedie podpredseda predstavenstva

Tipos funguje bez obmedzení, dočasne ho vedie podpredseda predstavenstva

16:04 06.12.2019Ekonomické

Národná lotériová spoločnosť Tipos funguje bez akýchkoľvek obmedzení.

BVS: V minulosti boli zlé rozhodnutia, v súčasnosti sa firma stavia na nohy

BVS: V minulosti boli zlé rozhodnutia, v súčasnosti sa firma stavia na nohy

15:45 06.12.2019Ekonomické

Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) urobila v minulosti niekoľko zlých rozhodnutí, v súčasnosti sa však veci menia a spoločnosť sa stavia na nohy.

V SR aj v EÚ prevládajú klietkové chovy nosníc nad ostatnými spôsobmi

V SR aj v EÚ prevládajú klietkové chovy nosníc nad ostatnými spôsobmi

11:02 06.12.2019Ekonomické

Zmena systému chovu obohatených klietok na voliérové chovy si podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska vyžaduje investície vo výške 47,3 milióna eur.